z minulosti a bielej pravdy.
Voňala ako dážď po búrke,
niekde tam...v diali
Vyzerala ako modré nebo,
vietor v stromoch...
Vzala si ma,
a stratila som mnoho
Je vábivá,
ťažko jej odolať.
Naučila ma...
...usmievať
Ľahnúť si na hladinu vody,
zavrieť oči,
dotknúť sa neba,
a v tvár ju zočiť
Nie je to sloboda,
keď sedím na najvyššom brale?
Dotknem sa hmly,
vystriem dlane,
uletím sťa motýľ v tráve
Zbožňujem,
keď mi šepká vo vlasoch...
Je taká zvláštna,
taká iná...
Avšak nie každý o nej sníva
Sloboda nie je len nežná víla,
ona je vrtkavá a divá
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
nádherné, čo si napísala