Srdce mám prázdne,
a moja viera nikam nevedie.
Som ako steblo trávy,
ktoré čaká na niekoho,
kto ho odtrhne.
Nechcem, aby ma zožrala divá zver,
chcem sa radšej utopiť
v kvapkách dažďa.
Rozmýšľam,
kam to všetko vedie,
vždy stupim do mláky...
Na tvár mi padá nebo,
chcem sa ho dotknúť,
ale opäť je príliž ďaleko.
Akoby som v ruke stále..
..zvierala vzduch,
celý čas nič iné, len to.
Cítim blízko rieku,
tá vôňa sa vznáša
ku mne...
Chcem si len ľahnúť,
a cítiť pri sebe teplo.
Nechcem veľa,
stačí mi málo,
jeden kvet,
ktorý nikdy nezvädne.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
tomice27
14. 3.marca 2009 19:59
Veľmi pekná básnička.. básničky v poslednom čase už veľmi nečítam, ale prvý verš ma fakt zaujal, tak som si to prečítal celé... a je to fakt super!!!
Napíš svoj komentár