Keď si človek uvedomí, čo stráca a čo mohol stratiť, čím uškodil a pošpinil, koľko falošných úsmevov rozdal...
Je mi zle.
Chce to zmenu.
Nie jednu veľkú. Ale veľa malých. Lebo malé veci, keď sa nahromadia, môžu vytvoriť jedno majstrovské dielo ale taktiež privodiť skazu toho najcennejšieho. Pri malých veciach si človek neuvedomuje. Až, keď je príliš neskoro.
Dúfam, verím, modlím sa, že pre mňa ešte nie je neskoro. Že sa mi ešte podarí napraviť čo som poškodila, povedať prepáč, tým, ktorým som vedome či nevedome ublížila. Dokázať, že tá zatrpknutá odporná ženská je len pálčivý prelud.
Mením sa na exorcistu a vyháňam zo seba to niečo ťaživé a škaredé, čo ma dusilo a špinilo.
Začínam. Pozametám na štarte, zhlboka sa nadýchnem...
Treba bojovať, cez kŕče a slzy. Cez pýchu, závisť, lenivosť. Lebo zmeny nie sú jednoduchou záležitosťou.
Nie som rojko. Viem, že vo veľa veciach je už neskoro. Že nezachránim to čo umrelo. Ale možno ešte je nádej. Opraviť časť toho čo som poškodila.
Upratať, opraviť, skontrolovať, polepšiť si svedomie. Upratať myseľ, vnútro.
Nechcem nič sľubovať. Som lenivá a nespoľahlivá. Veľakrát sa pošmyknem a spadnem. Mnohokrát sa mi podarí pokaziť to, čo sa už opätovne uberalo správnou cestou.
Ale verím, že v mojom srdci zostal dostatočne veľký kúsok tej starej Petry, ktorá to dokáže. Nechcem prísť o to, čo som mala tak rada...o to, čo tak rada mám!
Pokúsim sa. Naozaj! Len mi dajte ešte šancu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ladyfox
30. 3.marca 2011 23:56
veľmi pekné.. a absolútne sa hodiace aj mne
Napíš svoj komentár