Mala 16. Bola prekrasna, oblubena a stastna. Mala lasku...mala uplne vsetko po com tuzila.

No vsetko co mala stratila v jedinom momente.
Jej laska, jej obrovska, nekonecna, silna laska...jej jediny milovany chlapec umrel.

Zrutil sa jej cely svet. On bol prenu vsetko.


Teraz tu stoji-v ociach ma obrovsky smutok, slzy jej padaju jedna za druhou-a rozmysla ci ma skocit. Ci ma tu bolest ukoncit.

Ako ma bez neho zit? Bez neho nedokaze ani nechce dychat.Velmi ju to boli. Tu ranu nedokaze nic vyliecit...uz sa viac nedokaze, nemoze, nechce zalubit. Nemoze nanho zabudnut. Nikdy nanho nezabudne. Privelmi ho miluje na to aby dokazala zabudnut. Nedokaze nanho prestat mysliet.


Len smrt ju moze zachranit. Ked umrie uz viac nebude musiet trpiet. Uz nebude musiet znasat tu velku ranu ktoru ma na srdci, tie slzy, beznadej. Vie, ze on by nechcel aby sa zabila, ale ona uz dalej bez neho nevladze. Citi sa byt opustena, prazna a zavrhnuta.


Nakoniec skoci.


Kym pada, v hlave sa jej premietavaju spomienky na neho. Teraz zivo vidi vsetky tie krasne chvile ktore spolu prezili. Citi to hrejive teplo ktore citila vtedy snim.

Uz lezi na zemi cela zakrvavena.Jej posledne sova venovala jemu "Milujem ta a navzdy ta aj budem milovat." Pred ocami vidi jeho tvar ako sa na nu usmieva. Zatvara oci. Ta bolest uz prestava. Uz ju vobec neciti...uz citi iba chlad.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
radulik7  18. 9. 2009 20:21
smutne
Napíš svoj komentár