Blázni, lamky, lampy a problém ako sa vopchať do vlastnej kože
Kráčam po ulici. Je tma, hviezdy na oblohe. Trochu pofukuje vetrík a ja s úsmevom na tvári. Lebo som s kamarátmi. Ideme a smejeme sa, lebo nám je spolu fajn.
O chvíľu už sedíme niekde v zakurenom bare, ale ešte predtým krátke zapípanie. Aaale, ved to je moj mobil....
Zasa kráčam ulicou. Teraz je už chladnejšie. Minule už padal aj sneh, hoci len taký topiaci sa. Zasa idem s kamarátmi a smejeme sa.
Hej smejeme,ale teraz mam taký debilný pocit v bruchu. Pozerám stále na mobil. Zazvoní? Zavolá? Alebo napíše?
Už asi nie, veď je aj tak neskoro..zachvíľu idem domov. Odrazu mi zvoní mobil.
Sedím doma, čakám...No tak. Zavolá? Už sú aj tak tri hodiny po termíne.
Čo to je? Čo som dajaka hračka, s ktorou sa dieťa hraje len keď sa mu chce? Ja nemám city, nepotrebujem nič? Ako si to dokelu predstavuje?
-Potom ti to poviem.
-Potom ti zavolám.
Kedy potom? Kedy to už konečne bude? Môžem sa ale hnevať? Viem sa vôbec hnevať? Asi nie. Túžba po poznaní je väčšia, ako hnev, ktorí vo mne aj tak dlho nevidrží. Ešte vydržím. Veď je to ešte len krátko. Ešte sme nestrávili spolu veľa času.
Z každej strany mi kamoši píšu, akí sú smutní, aké to je debilné, ako nevedia čo majú robiť, aká mám byť šťastná...
Všetko je proste zle. Nikto sa ale nezamyslel nad tým, že sa máme práveže dobre. Máme rodinu? Máme (aj keď niektorí nie úplnú ani dokonalú. Veď to sa stáva.). Máme jedlo? Máme strechu nad hlavou? Máme kamarátov, ktorí mám pomôžu? Tak čo viac chceme?
To fakt musím každému hovoriť to isté dookola? To sa fakt nad týmto zamýšľam len ja? Len ja som tu blázon? Alebo naopak?
Už viac neznesiem vety: „Ja už nevládzem“!!!!!! JA už nevládzem toto počúvať. Dobre sme v období, keď sa všetko mení, puberta, dospievanie, odhalenie hnusnej skutočnosti, koniec rozprávke, realita... Ale veď každý tým prešiel. Tak sa vschopme a ideme ďalej. Veď toto sú také debilné problémy, že už ani neviem či sa smiať alebo plakať nad tým čo nás umára, trápi.
A tak na koniec tohto nezmyselného duševylievania môžem povedať len jedno:
„ Neber život príliš vážne, aj tak z neho nevyviazneš živý!!!“
Houk
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
mno načo sa trápiť keď vlastne nieje prečo