....a len tak pozorovat ako sa ruti jej svet.....(kde sa vo mne berie ta patetickost?)

Chcela by teplý letný dážď, v ktorom by sa mohla prechádzať.
Chodiť bosá po lúke, nechať kvapky zmývať slzy ktoré jej stekajú po tvári.

Lahnúť si vo svite mesiaca a ligotavých hviezdičiek na mokrú trávu a kašlať na to že bude špinavá.

Túži nechať za sebou celý svet a hystericky sa smiať na tom že je sama.
Chcela by aby ju niekto objal, ale nikoho by k sebe nepustila.

Kotúľala by sa z kopca, ako vtedy keď bolo všetko ešte krásne.
Počúvala by len tichý rozhovor stromov s dažďom a navždy by si zapamätala ten zvuk

Z diaľky by pozorovala ako sa jej rúti svet a bola by šťastná že ona pri tom neni.

Zdravím ľúbenú Mišele

 Pseudoblog

0 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu