Plynul druhý týždeň Sebastianovho pobytu v liečebni. Dúfal že ho navštívi stará mama, aby jej vysvetlil čo sa deje, ale nemohla. A pravdepodobne ani nechcela.
Už trikrát sa ho pokúšali vypočúvať a získať z neho informacie o kamošoch a o díleroch. No on radikálne odmietal čokoľvek poveda. Dnes ho čakala, ako to nazvali, "jeho ďaľšia šanca". Čakal vo svojej cele, kým po neho prídu, rozhodnutý znovu nič nepovedať. Prišiel po neho zdravotník Bill Williams.
Bol to už desať rokov abstinujúci feťák. Keď sa dostal zo závislosti dovolili mu tu pracovať aby sa mohol znovu začleniť do spoločnosti. Bol jediný z personálu kto sa na neho nepozeral ako na kus gigantického hovna. Zamestnanci liečebne, ktorí neviedli psychoterapeutické sedenia sa s feťákmi nebavili. Bolo im to odporné.
Ale Bill si vždy našiel aspoň minutku na to abysa ho spýtal ako sa má. A nedával mu zbytočné radydo života ktoré by si aj tak nikdy nevzal k srdcu. No Sebastian sa aj tak začal ešte viac uzatvárať. Okrem toho mal nenormálnu potrebu a cuť si šlahnúť. A privádzalo ho to k šialenstvu. Začal si vytvárať konštruktívne teórie. Mal pocit že fízli využívaju Billa ako nulák. Feťáci mu dôverujú a preto ho zneužívajú aby z nich ťahal čo chcú vedieť. Preto si na neho Sebastian dával taký pozor.
Bill ho viedol po chodbe a celý čas boli úplne ticho. ZAviedol ho do útulne vyzerajúcej miestnosti v ktorej často bývali súkromné psychoterapeutické sedenia. Pri okne niekto stál, no na prvý pohľad nezistil kto to je. Až keď sa otočila zistil že je to...
"Cate..." pomaly si sadol do kresla "...už dostali aj teba?"
"Máte na to tridsať minút, porozprávajte sa, ja pre vás prídem." Ozval sa Bill a zatvoril za sebou dvere.
"Ako dlho si tu? O čo ide? O čom sa máme porozprávať? A ako to že tu môžme byť samy?" Zasypal ju otázkami.
"Som tu tri dni. Zavinila osm si to sama. Išla som si šlahnúť v podchode, ale prehnala som to a odpadla som tam. Prebrala som sa až tu. Prvá noc bola strašná, mala som najhorší absťák v živote. Vieš keď chytíš absťák normálne, vždy je tu šanca že ešte niečo zoženieš...a nakoniec, aj keď je to už neznesiteľné tak si proste tú dávku naozaj dáš. Ale tu? Nič! Len štyri holé steny a nikto sa nezaujíma o to čo s tebou bude. Musíš to proste pretrpieť a vieš že nemáš žiadnu nádej to utlmiť.
Ale poďme k veci. Keď sa dozvedeli že ťa poznám dali mi návrch. Ak im povieme všetko čo vieme,o nás, o díleroch o iných feťákoch, o tom ako sme sa k tomu dostali a tak, pustia nás obidvoch domov."
"Čože?!? To je tá najväčšia hlúposť akú si mi mohla povedať. Nepoviem im nič. Síce nenormálne túžim po dávke, ale čo ak hneď pojdu po díleroch? Aj tí ktorých nechytia mi už nikdy nič nepredajú. A čo Robbie a Mike? Ani im by som to nespravil. Aj keď som Mika nikdy nemal rád!!!"
"Sebastian, oni už nejsú v ohrození. Robbie odišiel do Dublinu. To im povedať nemusíme. a Mike....no vieš on je mŕtvy."
"Čože?"
"Dal si speed a hneď, pár sekúnd na to si šlahol háčko."
"Wow!" Táto správa ho šokovala. S mikom sa nidky moc nemuseli. Ich najbližší vzťah bol v tom že sa vždy navzájom rozdelili s heroínom, ale nikdy žiaden z nich nevyhľadával spoločnosť toho druhého.
"Už tým že im povieme čo vieme, nikomu neublížime..." Znovu otvorila túto tému Cate...."Ale za našu slobodu, chcú vedieť všetko."
POkračovanie príbehu a návrat Hrdinov do minulosti, niekedy cez víkend
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.