Prach a špina

Chodim po svete a tvárim sa ako NIEKTO. No stále padám a schytavám kopance. Ja viem že navždy budem NIKTO. Prekvapená reálnosťou reality, v ktorej láska a šťastie nemajú miesto, nejsom schopná ísť ďalej a privierať oči nad klamstvami a nenávisťou.
Nejsom schopná žiť vo svete, kde sú moje slzy každodennou samozrejmosťou a úsmev sviatkom. Nevládzem sa pzoerať na faloš a odmietanie a nedokážom utiecť do vlastnej dimenzie. Mojím najlepším priateľom a zároven najhorsim nepriatelom sa stalo moje druhé ja, ktoré mi robi ako jedine spoločnosť v tejto hlučnej osamelosti. Čas už dávno nehojí rany a filozofovanie o mojej nutnej nežiaducej existencii nemá absolutne žiadny zmysel.Som uväznena v cele ktorú som si sama postavila. Nemôžem utiecť, lebo nemám kam. Všetky východy su aj tak ucpané démonmi na ktorých som závislá.
Svet sa dávno zrútil no ja stále sedím uprostred. Nemá to zmysel.... nemá...všetko je inak.

 Záchod

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu