Definícia, sémantika

Prídavné mená (ďalej už len adjektíva) patria na slovnodruhovú rovinu plnovýznamových (pomenovacích) kvalitatívnych slov. Spomedzi slovných druhov z tejto roviny sú najužšie späté s podstatnými menami (ďalej len substantíva). Historicky sa z nich vyčlenili ako osobitný slovný druh, pri komunikácii spresňujú a konkretizujú ich význam, svojou gramatickou formou „zdvojujú“ vyjadrenie gramatických kategórií substantív, vo svete fungujú ako ich základný rozvíjací vetný člen a v istých kontextoch a situáciách na seba preberajú aj komunikatívne funkcie substantív.
Adjektívum pomenúva statický príznak substancie, teda relatívne stálu, časovo nevymedzenú vlastnosť, ktorej nositeľom je vec pomenovaná substantívom. Vec a jej vlastnosť sú nerozlučne spojené. Keďže je vlastnosť na veci vždy prítomná, aj slovo, ktoré pomenúva vlastnosť, je v obojstrannom úzkom spojení so slovom pomenúvajúcim vec. Summa summárum, adjektívum a substantívum sú teda na seba významovo i tvarovo navzájom odkázané. Adjektívum je však vždy formálne podradené (pokiaľ sa spája so substantívom) substantívu, ale nie je jeho nevyhnutným členom.

Ukážeme si vzájomnú významovú odkázanosť adjektíva so substantívom:
1. Adjektívum obohacuje významový obsah (teda intenziu) a zužuje významový rozsah (extenziu) rozvíjacieho substantíva. Príklady: dom – poschodový dom – biely poschodový dom – nový biely poschodový dom; jazyk – spisovný jazyk – slovenský spisovný jazyk – súčasný slovenský spisovný jazyk.
2. Význam adjektíva je všeobecný a rozplývavý, ohraničuje sa až v spojení so substantívom v súlade s jeho významovou štruktúrou a jej konkretizáciou v danom kontexte: slepý človek (nevidiaci) – slepá ulička (bez východu) – slepá vášeň (bez zábran) – slepý náboj (bez „ostrej“ strely)...

Spojenie substantíva s adjektívom môže vystupovať ako:
1. Dvojslovné pomenovanie
a) združené pomenovanie: podstatné meno, životné prostredie, národný dôchodok, kyselina sírová;
b) frazeologizmus: zlatá mládež, mastný hrniec, Achillova päta
2. Pôvodné pomenovanie vlastnosti preberá na seba funkciu pomenovania samotnej veci
Substantívum sa stáva sémanticky nadbytočným, pôvodné združené pomenovanie sa „ekonomizuje“ iba na adjektívnu formu celkovej štruktúry, to znamená, že adjektívum sa osamostatňuje z pôvodného združeného pomenovania a následne sa substantivizuje. V celkovom kontexte má teda význam substantíva a takýmto spôsobom ho aj označujeme:
hlavný (čašník), nočná (služba), študijné (oddelenie – to je tam, kde pracuje Bojarská).


Gramatické kategórie, gramatická forma

Kategória zhody

Úzka spätosť adjektíva so substantívom a zároveň aj jeho podradenosť substantívu sa vyjadruje v kategórii zhody (kongruencie). Zhoda je formálny reflex gramatických kategórií rodu, čísla a pádu nadradeného substantíva na tvare prídavného mena: dobr-ý chlapec-Ø, ku krásn-ej žen-e, do veľk-ého mest-a, vysok-é strom-y. Základným konštituentom (tzv. „ustanoviteľom“) zhody adjektíva so substantívom je gramatická kategória rodu. Paradigma adjektív je tým pádom rozsiahlejšia ako paradigma substantív; má osobitné tvary pre všetky pádové formy všetkých troch rodov v obidvoch číslach, aj keď niektoré z týchto tvarov sú synkretické (tvarovo totožné).
V slovenčine je možných 23 modifikácií zhody adjektíva s nadradeným substantívom (15 v singulári, 8 v pluráli). Kongruentné tvary adjektíva môžu náhradne signalizovať platnosť gramatických kategórií nesklonných substantív: vojensk-ý atašé, trochu gaštanov-ého pyré, škótsk-a whisky. Pri substantivizácii adjektíva sa rodová trojitosť (m, f, n) redukuje, adjektívum nadobúda vlasntú samostatnú kategóriu rodu, a tým sa redukuje aj rozsah jeho paradigmy na jediný súbor singulárových i plurálových tvarov. Substantivizované adjektívum môže byť samo rovité zhodným adjektívom: nový hlavný, dlhá nočná, malé svetlé, vysoké obslužné.
Menej je opačných prípadov, teda prechod zo substantíva do adjektíva, resp. adjektivizácia substantív. Sémantickou podmienkou takéhoto prechodu je oslabené chápanie samostatnosti označeného javu – jav sa začína chápať nie ako vec, ale ako vlastnosť inej veci: mrcha počasie, koťuha človek, čert žena, chudák chlapec, hnusoba vietor a iné. Hlavnou prekážkou väčšieho rozšírenia tohto javu je nemožnosť vyjadriť na substantívnej forme gramatickú zhodu s nadradeným substantívom. Preto tento jav zostáva obmedzený na expresívnu oblasť hovorového štýlu, najmä na vyjadrenie záporného hodnotenia. Rozpor medzi významom a formou sa vo väčšine týchto prípadov rieši slovotvornou úpravou substantívnej formy na djektívnu: mrchavé počasie, hnusný vietor, čertovská žena. Čo sa týka nociálnej, resp. neexpresívnej oblasti, tam je vyjadrenie tohto prechodu všeobecné: noha stola – stolová noha, choroba srdca – srdcová choroba. Tento pojem sa nazýva odvodzovanie transpozičného typu.
Takáto zhoda existuje aj v iných spojeniach ako so substantívom:
- adjektívne zámená (môj, taký, aký, niečí, nijaký, každý),
- slovesné príčastia (spievajúci, písaný),
- radové, druhové a sčasti aj násobné číslovky (tretí, ôsmy, trojaký, päťnásobný).
Tieto slová nazývame adjektiváliá pre ich spoločnú črtu s adjektívami. Ich príslušnosť do iných slovných druhov je daná odlišnosťou sémantického stvárnenia a komunikačnej funkcie. Formálna paralela však uľahčuje možnosť adjektivizácie pri viacerých slovách týchto typov v prípade ich sémantického posunu. Spojenia ako prvý žiak (najlepší), pečená hus, byť nesvoj, prekvapujúci výsledok majú tvar adjektívum + substantívum.

Kategória stupňovania (gradácie)

Isté vlastnosti sa vyskytujú na veciach v rozličnej miere, takže kvantita (alebo aj kvalita), resp. intenzita ich výskytu sa dá navzájom porovnávať: Cesta z Bratislavy do Zvolena je dlhá, do Popradu dlhšia a do Prešova najdlhšia. Stupňovanie je teda lexikálno-gramatickou kategóriou adjektíva.
Gramatickosť spočíva vo vyjadrovaní uzavretým súborom morfematických prostriedkov tvoriacich gradačnú paradigmu, formy jednotlivých stupňov sú teda súčasťou lexémy príslušného adjektíva, nie osobitné lexikálne jednotky. Lexikálny charakter je v tom, že stupňuje sa iba časť adjektív, pričom stupňovateľnosť prídavného mena závisí od lexikálnych činiteľov.
Ako sa teda formálne uskutočňuje gradácia? Lexikálno-gramatická kategória stupňovania sa zakladá na porovnávaní intenzity vlasnosti pomenovanej akostným adjektívom. To znamená, že sa stupňujú len akostné adjektíva.
Realizácia stupňovania:
1. stupňovanie vzostupné a zostupné – ide o vyjadrenie väčšej alebo menšej intenzity danej vlastnosti v porovnaní so základným stupňom: dlhý – dlhší – najdlhší (vzostupné), vyvinutý, menej vyvinutý, najmenej vyvinutý (zostupné);
2. stupňovanie relatívne a absolútne – ide o vyjadrenie intenzity vlasnosti veci v porovnaní s inou vecou alebo bez porovnania:
- relatívne: Katka je lepšia žiačka ako Betka. Andrej je najlepším pracovníkom v podniku.
- Absolútne: Odišiel na dlhšiu cestu. Kupuje iba najlacnejšie šaty.
3. stupňovanie syntetické a analytické
– tvorenie stupňovacích foriem modifikačnými morfémami: dlhý – dlh-š-í – naj-dlh-š-í, krutý - krut-ej-š-í – naj-krut-ej-š-í (syntetické)
- spojenie základnej podoby adjektíva s druhým a tretím stupňom adverbií (prísloviek) veľa, málo: viac/väčšmi rozbitý, najviac rozbitý, menej odhodlaný, najmenej odhodlaný (analytické)
Poz. Základným typom je vzostupné relatívne syntetické stupňovanie. Zostupné stupňovanie je možné realizovať len ako analytické.

1. Prvý stupeň – neoznačuje osobitne intenciu, základná forma adjektíva
2. Druhý stupeň – (komparatív, porovnávací)
a) relatívne – väčšia miera vlasnosti v porovnaní s inou. Komparatív je súčasťou porovnávacej konštrukcie:
A + KOMP + ako/než B Auto je rýchlejšie ako bicykel.
A + KOMP + od B Jano je oveľa starší od svojej ženy.
b) absolútne – oslabenie príznaku vyjadreného pozivítom. Neporovnávajú sa dve jednotky, ale kontrasty antonymných adjektív: mladý človek – mladší človek (už nie mladý) – starší človek (ešte nie starý)
3. Tretí stupeň (superlatív):
a) relatívne – priradenie vlastnosti najvyššieho stupňa jedinečnému prvku v porovnaní s ostatnými prvkami:
a + SUPERL + z A Janko je najlepší žiak z triedy.
a1 + SUPERL + medzi/spomedzi (a1 + a2 + ... + an ) Janko je spomedzi vás najlepší.
b) absolútne – zníženie najvyššieho stupňa vlastnosti. Vyjadruje sa síce veľmi vysoký, ale sémanticky to nie je najvyšší stupeň vlastnosti:


Klasifikácia prídavných mien

Základným klasifikačným kritériom pri triedení adjektív je sémanticko-slovotvorné kritérium, ktoré berie do úvahy gnozeologicko-logické východisko adjektívneho pomenovania (príznak substancie je priamy alebo vyplývajúci zo vzťahu k iným skutočnostiam), jeho jazykové stvárnenie (teda motivovanosť), ako aj možnosti ďalších významových i slovotvorných operácií s ním.
Podľa prítomnosti, resp. neprítomnosti týchto čŕt sa vymedzujú individuálne privlastňovacie adjektíva (odvodené, patria do sémanticky i formáilne vyhraneného slovotvorného typu, v ostatných črtách sú negatívne), akostné adjektíva subjektívneho hodnotenia (slovotvorne nemotivované, v ostatných črtách sú pozitívne).
Na zreteľ musíme brať pri určovaní hlavne vzťah odvodenosti a stupňovateľnosti, pretože konfigurácia jednotlivých charakteristík je pri každom adjektíve iná, dokonca aj pri použití totožného adjektíva, ale v rôznych kontextoch. Odvodenosť implikuje vzťahovosť, stupňovateľnosť je zase príznačná pre kvalitu. Avšak veľa odvodených adjektív sa dá stupňovať, a naopak, sú aj nestupňovateľné neodvodené adjektíva. Tu sú jednotlivé skupiny a ich bližšia charakteristika:

Privlastňovacie adjektíva
Pomenúvajú príznak substancie vyplývajúci z jej príslušnosti k inej substancii. Sú to teda desubstantíva s osobitnou slovotvornou i morfologickou štruktúrou.
a) individuálne privlastňovacie adjektíva – sú vytvorené z názvov substancií živých bytostí (osoby, ale aj zvieratá) a v ich rámci ako jednotlivci mužského a ženského pohlavia (Michalova sestra, Magdine šaty, mačkino mravčanie, Dunčov chvost). Od neutier sa neutvárajú, výnimka je dievčatin, ale tá je motivovaná prirodzeným rodom pomenovanej bytosti. Tvoria sa pomocou slovotvorných prípon –ov/-in.
b) Druhové privlastňovacie adjektíva – tvoria sa od substantív pomenúvajúcich zvieratá (medvedí, labutí), osoby (aj vybájené: človečí, stridží, boží) alebo neživé predmety (smrečí, soší). Ich tvorba sa týka hlavne konverzie, teda pripojenia relačnej morfémy priamo k slovotvornému základu: páv-í, -ia, -ie, -ieho. Čiastočné sa využíva príponový slovotvorný formant -ací. Môže sa tvoriť súčasne s konverziou (rybí – rybací). Príponou sa tvoria adjektíva od názvov mláďať (jahň-ací, teľ-ací). Pri tvorení obidvoma formantami môže dochádzať ku konsonantickým alternáciám na konci slovotvorného základu:
- korelovanými konsonantami d, t, n, l, c a ich palatalizovanými partnermi (had – hadí, kohút – kohútí)
- nekorelovanými konsonantmi h/ž, ch/š, g/dž, k/č, sk, šk/šč (boh - boží, obľúbené striga – stridží, treska – treščí, líška - líščí...)

Vlastnostné prídavné mená
Pomenúvajú príznak substancie ako jej vlastnoť bez príslušnostnej špecifikácie.

a) Vzťahové adjektíva – pomenúvajú príznak substancie ako vlastnosť vyplývajúcu zo vzťahu k inému javu mimojazykovej skutočnosti: k inej substancii, k deju alebo k okolnosti. To znamená, že sú vždy odvodené od slov, ktoré pomenúvajú tieto javy:
- od substantív (morský, vodný, gumový)
- od verb (hrací, badateľný, kočovný)
- od okolnostných prísloviek (včerajší, zadný)
- od syntagmatických spojení týchto slov (zložené slová kultúrno-politický, tvrdohlavý, dlhohrajúci)
Najčastejšie sa tvoria sufixáciou (vyše 90 %), pričom najbohatší je inventrá prípon na tvorenie desubstantívnych adjektív, menej deverbatívnych (adjektivizácia slovesných trpných príčastí: pečené, baliaci) a najmenej na tvorenie od prísloviek.
Najuniverzálnejšie prípony sú –ný a –avý. Prípona –ivý sa využíva pri tvorbe od substantív a verb, -ajší od substantív a prísloviek. Podľa koncovej spoluhlásky (pred relačnou morfémou) ich začleňujeme do 6 typov:
-n-ový typ s variantmi: -ný (nočný), -ený (drevený), -(a)čný (dobyvačný)
-v-ový typ s variantmi: -vý (túlový), -avý (krvavý), -ľavý (horľavý), -ivý (vrtošivý), -čivý (prieberčivý), -livý (spoľahlivý), -nlivý (zdanlivý), -ový (vodový)
-k-ový typ s variantmi: -ský (morský), -ký (robotnícky), -ický (chemický), -atický (dramatický), -anský, -iansky )tatranský, detviansky), -ovský (otcovský), -inský (materinský), -enský (mocenský)
-t-ový typ s variantmi: -tý (krytý), -atý (bruchatý), -natý (hornatý), itý (blanitý), -astý (hlinastý), -istý (močaristý), -utý (tekutý)
-c-ový typ s variantmi: -cí (krycí), -ací (fúkací), -iaci (baliaci)
-š-ový typ s variantmi: -ajší (zajtrajší), -ňajší (pondelňajší).
Patria sem aj klasifikačné (čisto vzťahové) adjektíva. Využívajú sa najmä v odbornej terminológii, pri klasifikácii a systematizácii javov. Nestupňujú sa, napriek tomu, že morfologická štruktúra to umožňuje, zo sémantického hľadiska je to však ireleventné. V spojení s iným substantívom nastáva istý posun vo význame (jadrová fyzika, jadrová elektráreň, cestovná batožina, cestovný pas). Často sú to desubstantíva.

b) Akostné (kvalitatívne) adjektíva – pomenúvajú príznak substancie ako vlasnosť vyplývajúcu z bezprostredného poznania samého javu, z usudzovania o ňom, z jeho hodnotenia, zo subjektívneho postoja k nemu. Je to historicky najstaršia vrstva prídavných mien.
Patria sem odvodené i neodovdené adjektíva, jadro ale tvoria slovotvorne nemotivované adjektíva. Prejavujú sa najmä v intenzite, t. j. označovanie takej kvality určovanej substancie, ktorá sa môže prejavovať vo väčšom alebo menšom stupni.

Akostno-vzťahové adjektíva
Sú odvodené, ich slovotvorná forma odkazuje na fundujúce slovo, to značí, že ich význam obsahuje aj prvok vzťahu k javu pomenovanému fundujúcim slovom.
Čisto akostné (kvalifikačné) adjektíva
Signalizujú príznak substancie bezprostredne, nevzťahovo. Zo slovotvorne motivovaných adjektív sem patria iba tie, ktoré sú tvorené od iných čisto akostných a majú slovotvorný význam modifikačného typu:
- záporová predpona (nepekný)
- predpony subjektívneho hodnotenia (preveľký)
- sufixálne tvorené deminutíva a augmentatíva (maličký, velikánsky)
- sufixálne i prefixálno-sufixálne tvorené názvy malej miery vlastnosti (červenkastý, nahluchlý)
Nestupňujú sa.

Členiť kvalifikačné adjektíva ešte môžeme na:
- kvalitatívne označujú vlasnosť absolútne, objektívne, bez relatívneho alebo subjektívneho hodnotenia hovoriacim (bosý, holý)
- kvalitatívno-hodnotiace adjektíva – označujú vlasnosť ako výsledok poznania spojeného so subjektívnym hodnotením (holá pravda, mŕtve ticho).


Skloňovanie adjektív

Je to sústava relačných morfém na realizáciu zhody adjektíva s nadradeným substantívom. Presnejší je však názov kongruentné skloňovanie, keďže kategóriu zhody majú nie len adjektíva, ale aj slová z iných slovných druhov (adjektiváliá). Skloňovanie adjektív má platnosť nie len pre pre adjektíva v užšom zmysle, ale pre všetky adjektiváliá.

1. Vydeľuje sa skloňovací typ platný pre kongruentné slová s významom individuálnej príslušnosti, t. j. pre prvilastňovacie adjektvíva typu otcov/matkin a privlastňovacie zámená môj, tvoj, náš, váš, svoj. Je pre ne charakteristická nulová relačná morféma v N Sg mužského rodu, -a v ženskom, -o (pri zámenách –e) v strednom rode, -i, -e v N Pl a aglutinačné (čiže zhlukovanie) pripájanie relačných morfém –ho, -mu v G, D a živ. A mužského rodu. Možno tu hovoriť o posesívnom kongruentnom skloňovaní. Skloňovanie ostatných adjektiválií možno vymedziť ako kvalitatívne kongruentné skloňovanie.
2. V rámci kvalitatívneho kongruentného skloňovania sa vydeľujú skloňovacie typy podľa zakončenia tvarotvorného základu (bázy):
a) vzor pekný – tvarotvorný základ adjektivália zakončený na „nie mäkkú“ spoluhlásku
b) vzor cudzí - tvarotvorný základ adjektivália zakončený na „mäkkú“ spoluhlásku
c) vzor páví – osobitný typ, slovotvorne – tvorené od názvov zvierat osobitnými slovotvornými prostriedkami a postupmi, sémanticky – druhové privlastňovacie adjektíva, morfologicky – zakončenie bázy na „nie tvrdú“ spoluhlásku – okrem „mäkkých“ ešte perné b, p, m, v, f, sykavky s, z, sonóra r).

Pri skloňovacích typoch pekný a cudzí možno ešte vyčleniť podtypy krásny, resp. rýdzi. Neutralizácia kvantity v relačných morfémach týchto podtypov vedie k úplnej fonickej totožnosti relačných morfém (krásn-eho – rýdz-eho); rodziel v grafickej podobre je len pravopisný. Nožno teda povedať, že skloňovacie typy pekný a cudzí sa z morfonologického hľadiska nelíšia, rozdiel medzi nimi je iba v realizácii dlhého nositeľa slabičnosti. Vzťah týchto skloňovacích typov je analogický ako v skloňovaní podstatných mien vzájomný vzťah skloňovacích typov žena – ulica, mesto – srdce.
Rozdiel medzi skloňovacími typmi cudzí a páví je v uplatnení rytmického krátenia v type cudzí, v type páví dochádza k jeho porušovaniu.
Skloňovací typ pekný je najproduktívnejší. Zaraďuje sa doň prevažná väčšina novoutvorených i prevzatých prídavných mien. Typ cudzí sa dopĺňa adjektívami iba z jediného, aj to iba stredne produktívneho slovotvorného typu (písací, žací, testovací), zaraďujú sa však doň komparatívy a superlatívy adjektív a činné príčastia slovies, pričom činné príčastie prítomné sa dá utvoriť teoreticky od každého nedokonavého slovesa (integrujúci, dirigujúci, spresňujúci...). Slovotvorný a zároveň skloňovací typ páví je teoreticky neuzavretý, ale v jazykovej praxi sa takéto tvorenie realizuje obmedzene. Typ otcov/matkin je takmer paradigmaticky produktívny; privlastňovacie adjektívum sa môže utvoriť od každého názvu osoby okrem typu Záborský a Goethe (smečiarov úder, Kvietikov výkon). Skloňovanie adjektiválií je ustálené a pravidelné, bez dvojtvarov.

 Návod
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár