Preberanie lexém z cudzích jazykov. Príčiny preberania, pojem východiskového a preberajúceho jazyka. Internacionalizácia. Skraco

Interlingválna motivácia
Interlingválne motivované sú lexikálne jednotky prevzaté z iných jazykov. Nijaký jazyk nie je voči preberaniu slov imúnny. Preberanie je typ obohacovania jazyka a jeden zo spôsobov neologizácie predovšetkým v lexikálnej zásobe.
Jadro lexiky národného jazyka tvoria lexémy zdedené z predchádzajúcich etáp vývinu – domáce slová, ktoré vytvárajú vrstvu najfrekventovanejších lexém v textoch daného jazyka. Napríklad v slovenčine medzi 500 najfrekventovanejšími slovami je 9 slov iného než praslovanského pôvodu: musieť, forma, socialistický (sic! ), koruna, škoda, cieľ, situácia, farba, organizácia.
Pravda, toto jadro býva neraz prekryté množstvom slov inojazyčného pôvodu, napr. v angličtine vyše polovica lexém je prevzatých z iných jazykov (ide predovšetkým o latinizmy a galicizmy).
V slovenčine máme lexikálne jednotky prevzaté z vyše 100 jazykov, napr. z latinčiny (P. S., persona grata, summa summarum) gréčtiny (alfa, beta), češtiny (prádlo, otázka)...
Pri vysvetľovaní podstaty interlingválnej motivácie (ďalej IM) znovu vychádzame z porovnania so slovotvornou motiváciou (ďalej SM). proces, vzťah, vlastnosť. Interlingválna motivácia ako proces sa prejavuje rovnako ako pri slovotvornej motivácii: utvorením slova (pomenovania). nové pomenovanie sa tvorí prevzatím z iného jazyka. Ako vzťah sa uplatňuje medzi východiskovým interlingválnym motivantom a voči nemu sekundárnym interlingválnym motivátom Ako vlastnosť je tento druh motivácie prítomný v interlingválnom motiváte.
Funkčný rádius. SM je v národnom jazyku hlavným organizačným činiteľom lexiky, IM sa týka čiastkového kontaktového priestoru. Prevzaté lexémy však prostredníctvom adaptačno-integračných mechanizmov prenikajú do štruktúry L2, čím sa IM oslabuje; dochádza k interlingválnej demotivácii SM je funkčne univerzálnejšia než IM, čo súvisí aj s faktom, že SM je má primárne vnútrojazykový (intralingválny) charakter a IM je medzijazykovou (interlingválnou) záležitosťou.
Motivačná priezračnosť súvisí s tým, ako si komunikanti uvedomujú prítomnosť, „silu“ daného motivačného typu. Pri SM sa vzťah Mn – Mt uvedomuje komplexne na formálnej aj sémantickej úrovni. SM sa na relačnej úrovni prejavuje aktívne v tom zmysle, že bežný používateľ má vzťah slovotvorný motivant – slovotvorný motivát vo svojom jazykovom vedomí stromček – malý strom, fénovať – používať fén. IM-u si bežní používatelia uvemodujú len všeobecne v tom zmysle, že do istej miery sú schopní rozlišovať medzi domácimi a nie domácimi jazykovými prvkami.
Rekurzívnosť motivačného vzťahu. SM je schopná sebareprodukcie, slovotvorný motivát sa môže stať slovotvorným motivantom. Naproti tomu IM nemá rekurzívny charakter.
slovo gólový je predovšetkým slovotvorne motivované (interlingválnu motivovanosť doň prináša len slovotvorný základ). V motivačných dvojiciach gól  gólový, (zlatý) + gól  zlatý gól, gól  to je gól úlohu nominačnej domény plní slovotvorná (resp. syntaktická alebo frazeologická) motivácia, nie interlingválna motivácia.
Demotivačné procesy. Demotivácia, čiže oslabenie vzťahu Mn – Mt a vlastnosti Mt je výrazným prejavom motivačnej dynamiky. Slovotvorná a interlingválna demotivácia majú spoločné to, že dôsledkom obidvoch procesov je posun lexémy do centrálnejších jazykových oblastí. Slovotvorne motivované slovo s vysokou komunikačnou frekvenciou sa posúva smerom do centra jazykového systému. Tým sa oslabuje jeho motivovanosť, ktorá už nie je nevyhnutne potrebná na sprostredkovanie lexikálneho významu. J. Furdík o slovotvornej demotivácii uvažuje ako o demotivačnom cykle: strata vlastnej slovotvornej motivovanosti lexémy znamená zvýšenie jej motivačného potenciálu, teda schopnosti byť motivantom. Tento jav súvisí s rekurzívnosťou SM.
Interlingválna demotivácia (na rozdiel od slovotvornej demotivácie) nie je podnetom k vzniku ďalších interlingválne motivovaných jednotiek. Z tohto dôvodu pri IM nemožno uvažovať o demotivačnom cykle, len o prostej demotivácii.
Interlingválny demotivačný cyklus súvisí s adaptáciou a integráciou cudzojazyčných lexikálnych jednotiek. Adaptácia a integrácia znamenajú, že príznakovosť cudzieho slova začína strácať, čo súvisí najmä s časovým a frekvenčným faktorom. Mieru „preniknutia“ pôvodom cudzieho slova do systému preberajúceho jazyka budeme nazývať integračná penetrancia a konkrétny výsledok integračnej penetrancie na synchrónnej rovine integračný penetrant. Integračná penetrancia je časovo premenlivý jav, napr: kenguru«  kengura, weekend  víkend. Lingvistická reflexia a následné terminologické vyjadrenie tohto pohybu pomáhajú objasňovať mechanizmy, prostredníctvom ktorých si preberajúci jazyk pretvára cudzie jazykové prvky „na svoj obraz“.
Motivačné funkcie. SM ako dôležitý jazykový činiteľ plní tieto základné funkcie: systemizačnú, integračnú, kondenzačnú a adaptačnú, ku ktorým by sme mohli pripojiť nominačnú hyperfunkciu. IM plní len nominačnú hyperfunkciu.
• Slovotvorný systém sa aktivizuje už pri morfologickej adaptácii prevzatého slova do ohýbateľnej podoby pomocou slovotvorných formantov s gramatikalizačnou, resp. flektivizačnou funkciou: tax-ík, pon-ík, bord-ový, naiv-ný, dirig-ovať, trén-ovať.
• Lexéma je prevzatá ako slovotvorne nemotivovaná, ale remotivuje sa tým, že sa k nej dodatočne pritvorí ďalšia lexéma, ktorá sa pod vplyvom motivačných vzťahov v domácej lexike začína chápať ako jej motivant. Takto sa stali motivovanými napr. prevzaté slová študovať ( študent), kamufláž ( kamuflovať),
• Prejavom maximálnej slovotvornej adaptovanosti prevzatej lexémy alebo morfémy je ich voľná spájateľnosť s domácimi slovotvornými prostriedkami: mamutovina, bioťažba, biovoda, kultúrotvorný, makro- a mikrokrása,
Priebeh interlingválnej demotivácie
1. Interferencia je prvotné používanie cudzojazyčných prvkov v konkrétnych komunikátoch v L2 najmä v dôsledku priameho kontaktu. Interferencia sa teda uskutočňuje len na úrovni reči.
2. Adaptácia je proces postupného prenikania cudzojazyčných prvkov do systému L2.
3. Integrácia, posledná fáza, je „potvrdením“ viac či menej systémového začleňovania jazykových prvkov v L2. úplne zdomácnené; čiastočne zdomácnené; nezdomácnené slová cudzieho pôvodu.
Všetky jazykové prvky cudzieho pôvodu sa do L2 dostávajú prostredníctvom slov, resp. lexikálnych jednotiek. Lexémy ako základné pomenovacie jazykové jednotky sú totiž najužšie späté s mimojazykovou realitou, čo sa odráža aj v jazykových kontaktoch. Prechod lexémy z jedného jazyka do druhého budeme nazývať medzijazykový (interlingválny) lexikálny import. dochádza k pravopisným, hláskoslovným, morfologickým, syntaktickým, sémantickým i derivačným zmenám v danom slove.
Transfonemizácia je zmena fónickej štruktúry, pri ktorej sa fonémy východiskového jazyka nahrádzajú fonémami preberajúceho jazyka, napr.:
angl. jazz [æz] – slov. džez [džez], [æ]  [e];
Transmorfemizácia. Adaptácia na morfematickej úrovni. Prejavuje sa ako zmena alebo obmena morfematickej štruktúry slova.
Transmorfologizácia znamená prehodnotenie gramatických kategórií lexémy: napr. anglické goal je neutrum, ale do slovenčiny prevzatá lexéma gól je na základe svojho spoluhláskového zakončenia maskulínum (ten gól, dať gól).
Transderivácia. Adaptácia na slovotvornej úrovni. Prejavuje sa ako prehodnotenie slovotvorného statusu slova. Transderivácia sa najčastejšie realizuje ako strata slovotvornej motivovanosti, ktorá je následkom pretrhnutia motivačného vzťahu motivant  motivát (preberá sa motivát bez motivanta). doktor, docent..
Transkolokácia. Pri preberaní slova sa môže zmeniť aj gramatická či lexikálna spájateľnosť slova (napr. väzba slovesa). Niekedy sa slovo v L2 používa len vo frazémach, zatiaľ čo v L1 vo frazémach nie je doložené.
Transsémantizácia. Adaptácia na významovej úrovni. Prejavuje sa ako zmena významovej štruktúry slova. Slovo prechodom do iného jazyka zvyčajne stráca svoju polysémickosť, takže v L2 sa aktivizuje len jeden z významov, napr. angl. goal s troma významami  slov. gól s jedným významom:
Transortografizácia je zmena pravopisnej stránky lexémy: napr. weekend  víkend, spray  sprej, blamage  blamáž, image  imidž atď.
Bohemizmy v slovenčine
bohemizmus (z lat. Bohemia = Čechy) – jazykový prvok prevzatý z češtiny, utvorený podľa češtiny
Vzhľadom na blízkopríbuznosť slovenčiny a češtiny sa české slová v slovenčine nie vždy vnímajú ako cudzie, prevzaté. Tu sa do popredia vysúva otázka odlíšenia, týchto dvoch jazykov, schopnosti rozoznať bohemizmy, ich miesto a dynamiku v systéme slovenčiny (napr. nespisovnosť, subštandardnosť výrazov typu kutil, makať, švanda..
1. V češtine sa používajú odlišné slová ako v slovenčine, napr.: barva (farba), podzim (jeseň), beruška (lienka), polštář (vankúš)...
2. Niektoré slová (alebo ich hláskové obmeny) sa používajú alebo sa používali aj v slovenčine, ide buď o nevhodne používané prevzaté slová (bohemizmy), ktoré majú v slovenčine vhodnejšie ekvivalenty, ale tiež o zastarané a básnické slová, ktoré sa dnes v bežnej reči skoro nepoužívajú. Napr.: blbý (hlúpy), brusle (korčule), dopis (list), kapsa (vrecko), kapesník (vreckovka)...
3. Poznáme aj slová, ktoré sa v oboch jazykoch používajú, no majú iný význam (medzijazykové homonymá). Napr.: branka (gól), horký (horúci), horko (horúčava) ...
4. V češtine a slovenčine je aj mnoho podobných slov s rovnakým významom, ktoré sa líšia len minimálne, ale aj táto odlišnosť môže niekedy spôsobiť neistotu: dotaz (otázka), jetel, jetelina (ďatelina), kostka (kocka),
5. Čeština a slovenčina majú aj niektoré slovotvorné odlišnosti:
• v slovenčine sa nepoužívajú prípony -čí (průvodčí – sprievodca), -as (kliďas – pokojný človek), -ek (náměstek – námestník)
• miesto českého -í/-ní/-ný býva v slovenčine aj -ík, -ník/-nik (pokladní – pokladník, vrátný – vrátnik)
• miesto českého -ík, -ník býva v slovenčine -ár (kominík – kominár), -ista (varhaník – organista), -ok (rohlík – rožok)
• miesto -tko sa v slovenčine používa -dlo (tlačítko – tlačidlo, lehátko – ležadlo, měřítko – meradlo), prípona -tko je len v slove pravítko
• miesto českého -iště býva v slovenských slovách častejšie -isko (parkoviště – parkovisko, smetiště – smetisko, jeviště – javisko)
Anglicizmy v slovenčine
V súčasnosti sa najviac pozornosti v súvislosti s preberaním slov venuje angličtine, ktorá sa postupom času stáva novodobým viac-menej všeobecne zrozumiteľným medzinárodným jazykom
Dôvody, prečo angličtina nadobudla štatút lingua franca, možno zhrnúť nasledovne:
• Historické dôvody: počiatočné šírenie angličtiny bolo spojené s koloniálnou expanziou Britského impéria
Vďaka dlhodobému vedecko-technickému pokroku anglofónna časť severoamerického kontinentu prirodzene vytvárala aj nové pomenovania pre nové poznatky v oblasti vedy a techniky a produkty ekonomiky.
Angličtina. Je jazykom používaným v týchto oblastiach:
• medzinárodná letecká a lodná doprava,
• medzinárodné bezpečnostné zložky,
• politika, diplomacia a obchod,
• intelektuálna oblasť: väčšina vedeckých, technologických a akademických informácií
• Zábavný priemysel je rovnako vo veľkej miere postavený na angličtine – populárna kultúra a reklama, satelitné programy,
• niektoré tematické okruhy anglicizmov:
šport: armwrestling, futbal, basketbal, hokej,
hudba: blues, heavy metal, pop-music, džez,
móda: facelift, mejkap, pushup (podprsenka),
Abreviačná motivácia
Abreviácia (z lat. brevis – krátky) je skracovanie lexém; týmto procesom vznikajú skratky, abreviatúry. Abreviáciou možno rozumieť redukciu formálnej stránky lexémy na minimum. Skratka má rovnaký alebo podobný význam ako východiskové neskrátené pomenovanie a medzi nimi sa v podstate realizuje vzťah synonymie: Slovenská autobusová doprava  SAD označujú to isté – majú rovnaký denotát (teda rovnaký denotačný vzťah) aj rovnaký význam (teda rovnaký signifikačný vzťah).
Abreviácia je špecifický spôsob tvorenia pomenovaní, ktorého výsledkom sú osobitné lexikálne jednotky (skratky). Aj tu možno uvažovať o princípe abreviačnej motivácie, keďže zároveň ide o proces, vzťah a vlastnosť: proces tvorenia nových pomenovaní, vzťah medzi abreviačným motivantom a abreviačným motivátom a vlastnosť abreviačného motivátu.
MOTIVÁCIA AKO PROCES. SM aj AM sa prejavujú ako proces utvorenia nového pomenovania: nový  novota, nemocnica s poliklinikou  NsP. To znamená, že aj prostredníctvom SM, aj prostredníctvom AM vznikajú sekundárne lexémy, teda také, ktoré sú utvorené od iných lexikálnych jednotiek.
MOTIVÁCIA AKO VZŤAH sa prejavuje medzi motivantom a motivátom; rozdiel medzi oboma typmi motivácie je v podstate tohto vzťahu.
Úroveň formy pri slovotvornej motivácii: motivát sa od motivanta väčšinou odlišuje tak, že motivát má o jednu slovotvorne relevantnú morfému viac ako motivant: myšlienka  myšlienk-ový, lekár  lekár-ka. Všeobecne však platí, že čím vyšší stupeň motivácie, tým má slovo viac derivačných morfém: chovať  vy-chovať  vy-chov-ávať  vy-chov-áva-teľ  vy-chov-áva-teľ-ka  vy-chov-áva-teľ-k-in.
Úroveň významu pri slovotvornej motivácii: motivát má najmenej o jeden sémantický príznak viac ako motivant, pričom význam motivantu sa spravidla premieta do významu motivátu  kuchynka („malá kuchyňa“), dravý  dravec (ten, kto je dravý“)...Úroveň formy pri abreviačnej motivácii: motivát je v porovnaní s motivantom vždy formálne chudobnejší. V tom tkvie podstata abreviácie – redukovať formálnu stránku jazykových jednotiek: daňový úrad  DÚ.
Úroveň významu pri abreviačnej motivácii: motivant aj motivát sa vo väčšine prípadov sémanticky nelíšia, majú rovnaký význam.
Ďalší rozdiel medzi SM a AM spočíva v tom, že vzťah SMn  SMt je priezračnejší než vzťah AMn  AMt. V rámci slovotvornej motivácie je to tvaroslovný základ motivantu, teda lexikálne podstatná časť, ktorá v motiváte funguje ako slovotvorný základ: vesel-ý  vesel-osť, holi-ť  holi-č...Slovotvorný základ je pritom nositeľom vymedzenej časti významu motivátu – onomaziologického príznaku. Práve prostredníctvom slovotvorného základu sa udržuje formálno-sémantický vzťah medzi motivantom a motivátom.
Pri abreviačnej motivácii je formálnym nositeľom vzťahu medzi AMn a AMt lexikálny fragment alebo fragmenty. Z abreviačného motivantu sa do abreviačného motivátu dostáva obmedzený, redukovaný súbor prvkov (hlások, grafém).
Bratislavské hudobné slávnosti  BHS
(do motivátu vstupujú prvé (iniciálové) hlásky viacslovného pomenovania)
profesor  prof.
(do motivátu vstupuje predná časť motivantu)
miliarda  mld.
(do motivátu vstupujú tie spoluhlásky, ktoré tvoria kostru, skelet motivantu).
Pri slovotvornej motivácii je slovotvorný základ všeobecne vymedziteľný a kopíruje morfematické hranice: platí teda, že hranica slovotvorného základu je vždy aj morfematickou hranicou. Na druhej strane „abreviačný základ“ má viacero modifikácií, ktoré sa nezakladajú na morfematických hraniciach.
Denotačný vzťah. Pri úvahe o motivačnom vzťahu je dôležité všimnúť si aj denotačný vzťah, teda, to, čo motivant a motivát označujú. Pri abreviačnej motivácii motivant i motivát označujú to isté: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky  MK SR (denotátom je príslušné ministerstvo).
MOTIVÁCIA AKO VLASTNOSŤ sa týka motivátu. Slovotvorný motivát je plnohodnotným slovom, lexikálnou jednotkou, ktorá vzniká tak, že k tvarotvornému základu motivanta sa pripojí slovotvorný formant: strom  strom-isko. Fragmentárnosť abreviačného motivátu spôsobuje, že pri mnohých skratkách sa fonotaktické zákonitosti nerešpektujú a pri ich výslovnostnej realizácii sa siaha k „náhradnému riešeniu“ v podobe hláskovania: VPN [vé-pé-en], VSŽ [vé-es-žet]. Nadôvažok, používanie niektorých skratiek je obmedzené len na písanú podobu jazykového prejavu. Jazyková špecifickosť skratiek sa prejavuje aj v nesklonnosti niektorých typov: KVC, kpt., AIDS.
Základnú jednotku slovotvorného systému pokladáme derivatému, za základnú jednotku abreviačného systému budeme pokladať abreviatému. Abreviatéma je jazyková jednotka vstupujúca do vzťahov abreviačnej motivácie či už ako abreviačný motivant alebo ako abreviačný motivát. Najlepšími abreviačnými motivantmi sú viacslovné pomenovania a z nich sa najčastejšie tvoria iniciálové skratky typu Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava  DPOH, Slovenská informačná služba  SIS
Z hľadiska jazykového systému je slovotvorná motivácia univerzálnejším javom než abreviačná motivácia.
SM je rozšírenejším javom než AM. Slovotvorný motivát je motivačne priezračný, formálne aj obsahovo odkazuje na svoj motivant (pero  pierko, boj  bojový) a prevaha slovotvorne motivovaných slov nie je v texte na prekážku, práve naopak, podstatou slovotvornej motivácie je pomáhať pri porozumení významu menej frekventovaných lexikálnych jednotiek. Abreviačný motivát sa nevyznačuje takou motivačnou priezračnosťou, pretože sa v ňom odráža len fragment (často len jedna hláska alebo graféma) motivanta. Nadmerné používanie skratiek porozumeniu textu nepomáha, ale naopak sťažuje.

Ďalším dôvodom kvantitatívnej prevahy slovotvorne motivovaných lexém je fakt, že slovotvorná motivácia je rekurzívnym (opakovateľným) javom. To znamená, že slovotvorný motivát sa môže stať východiskom ďalšej lexémy. Okolo jedného slovotvorne nemotivovaného slova sa takýmto spôsobom môže vytvoriť viac či menej lexikálnych jednotiek s rovnakou koreňovou morfémou, napr.: veda – vedec, vedkyňa, vedecký, vedný, jazykoveda, jazykovedec, jazykovedný, vedátor, pseudoveda...Na druhej strane abreviačná motivácia nie je rekurzívna, to znamená, že od samotných skratiek už ďalšie skratky netvoríme: majstrovstvá sveta  MS  0.
Skratky sú z hľadiska jazykového systému skôr na periférii, hoci ide o veľmi dôležité lexikálne jednotky. Ich periférnosť sa prejavuje v tom, že prevažná väčšina skratiek je primárne nesklonná. Nesklonnosť sa kompenzuje tak, že k nim pridávame tzv. flektivizačné formanty – prípony, ktoré zabezpečujú skloňovanie: SDĽ (neskl.) – SDĽ-ka (skloň. podľa typu žena), A (neskl.) – A-čko/áčko (skloň. podľa typu mesto). Niekedy sa flektivizačný formant nepripája k písanej podobe iniciálovej skratky, ale k jej výslovnostnej realizácii, čomu sa niekedy prispôsobuje aj pravopisná zložka: s. r. o. [es-er-ó]  esero-čka, SMS [esemes]  esemes-ka / SMS-ka.
Posun skratiek z periférnejších do centrálnejších oblastí jazykového systému sa realizuje aj prostredníctvom slovotvorby (teda slovotvornej motivácie); od skratiek sa totiž môžu tvoriť nové pomenovania: SĽUK  sľukár, KDH  kádehák.
Skracovanie je dôsledkom snahy o jazykovú ekonómiu, teda o to, aby sme na čo najmenšej ploche vyjadrili čo najviac sémantických príznakov. Nie je preto náhodné, že najčastejšie dochádza k skracovaniu viacslovných pomenovaní.
Systémová jazyková ekonómia má dva aspekty. Paradigmatická ekonómia sa prejavuje tak, že na jeden a ten istý význam máme v jazyku jedno pomenovanie. Podstatou syntagmatickej ekonómie je, aby sa význam vyjadril čo najmenším počtom lineárnych jednotiek (hlások, morfém, slov). V reči sa ekonómia takisto prejavuje dvojako: z hľadiska autora (expedienta) výpovede ide o snahu o čo najmenšiu námahu pri produkovaní (kódovaní) textu a na strane percipienta ide o snahu o čo najmenšiu námahu pri pochopení (dekódovaní) textu. Abreviačné motiváty sú formálne menej nákladné ako abreviačné motivanty,
Bez vysvetlenia možno používať len všeobecne zrozumiteľné a frekventované skratky (napr. NR SR, ŽSR). Ak má autor textu pocit, že skratka by mohla pri čítaní spôsobiť komunikačné šumy, treba ju pri prvom použití vysvetliť: napr. Informovala o tom Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska (TK KBS) v Bratislave. Platí to najmä pri tvorbe žurnalistických textov, ktorých príjemcom je pomerne široká masa rôznorodých používateľov jazyka.
Jednotlivé časti lexikálnych jednotiek (začiatky a konce, samohlásky a spoluhlásky) nenesú rovnaké množstvo informácie.
Začiatky slov sú oveľa menej prediktabilné než konce, z toho vyplýva, že začiatočné sekcie sú komunikačne a informačne dôležitejšie. redukujú koncové časti slov a zachovávajú sa začiatočné časti, nie naopak: reprezentácia  repre vz. reprezentácia  *tácia, slovenský  slov. vz. slovenský  *ský.
Informačne dôležitejšie sú spoluhlásky, ktorých je v slovenčine viac než samohlások. Neprítomnosť spoluhlások spôsobuje väčšiu „neistotu“,
Je preto zákonité, že pri abreviácii sa ponechávajú najmä spoluhlásky, ktoré sú vhodnejšími „signalizátormi“ vzťahu AMn – AMt: kapitán  kpt.,
Ad 4. Typológia skratiek.
Skratky možno rozdeliť do viacerých skupín na základe niekoľkých kritérií. Prvým kritériom je komunikačný kanál, v ktorom možno abreviatúry použiť. Tie, ktoré sa používajú len v písomnom prejave, sa nazývajú grafické skratky, tie, ktoré fungujú v písomnom aj hovorenom prejave, sa nazývajú graficko-fónické skratky.
1.1 Grafické skratky:
1.1.1 Ustálené skratky - nemožno ich ľubovoľne meniť a používa ich celé jazykové spoločenstvo. Rozdeľujeme ich na:
a) Iniciálové: skratku tvorí začiatočné (iniciálové) písmeno (ak je motivantom jednoslové pomenovanie: strana  s.) alebo písmená (ak je motivantom viacslovný komplex: a tak ďalej  atď.). V prvom prípade hovoríme o jednoduchých, v druhom prípade o zložených iniciálových skratkách.
b) Rámcové: skratku vytvárajú rámcujúce grafémy, teda prvá a posledná: doktor  dr.
c) Lineárne: skratku tvorí komplex prvých grafém motivanta, ktorý je zväčša zakončený spoluhláskovou grafémou: profesor  prof., jednoduché (ak je motivantom nezložené slovo: milión  mil.) alebo zložené (ak je motivantom kompozitum: rímsko-katolícky  rím-kat.).
d) Skeletové: skratku tvorí kostra (skelet) motivanta, ktorú tvoria výhradne spoluhláskové grafémy; zväčša sa vyberá začiatočná, stredová a koncová (magister  mgr.), ale nemusí to platiť vždy (kapitán  kpt.).
e) Kombinované: skratka vzniká kombináciou predchádzajúcich typov: podporučík  ppor. (iniciálová + lineárna), podplukovník  pplk. (iniciálová + skeletová),

Neustálené skratky sú neuzuálne, nenormatívne, individuálne, každý komunikant ich vytvára pri danej príležitosti, ak to pokladá za nevyhnutné. Dôležité však je, že aj neustálené skratky je nevyhnutné vysvetliť.
Graficko-fónické skratky:
1.1.1 Nelexikálne (iniciálové skratky) nemajú takú podobu, aby sa mohli vyslovovať ako samostatné slová, preto sa hláskujú: USA [ú-es-á], nie [usa], EÚ [é-ú]
1.1.2 Prechodné (iniciálové skratkové slová) sú utvorené zo začiatočných písmen viacslovného pomenovania a majú také hláskové zloženie, že ich možno vyslovovať tak, ako hociktoré „normálne“, neskratkové slovo: OTO (Osobnosť televíznej obrazovky) sa nevyslovuje [ó-té-ó], ale [oto]; SĽUK [sľuk]
1.1.3 Lexikálne skratky majú takú hláskovú podobu ako neskratkové slová;
a) Skratkové slová: motivantom je viacslovný komplex; pri skracovaní v motivante nemusia zostávať len iniciálové fonémy (grafémy): Poštová filatelistická služba  Pofis, Medzinárodný transport  Metrans, Janeček+Wanderer  Jawa.
b) Skrátené slová: motivantom je jedno slovo; musia byť aspoň jednoslabičné a tvorené viac než jednou iniciálou: limonáda  limo, kilogram  kilo
c) Derivačne skratkové slová: motivantom je viacslovný komplex, ktorý sa skracuje a navyše sa pridáva nejaký slovotvorný formant (sufix alebo transflex); ide tu teda o spoluprácu abreviačnej a slovotvornej motivácie:, mechanika + optika  Meopta.
d) Derivačne skrátené slová: motivantom je jedno slovo a podobne ako pri predchádzajúcom type ide o spoluprácu abreviačnej a slovotvornej motivácie. Tento typ skracovania sa hojne využíva pri tvorení:
a. slangových lexém: profesor  prof-ák, internát  intr-ák, učiteľka  uč-ka;
b. logoným: akumulátory  Akuma, závody zdravotníckej [chirurgickej] techniky  Chirana;
c. hypokoristík: Peter  Peť-o, Michal  Miš-o, Víťazoslav  Viť-o.
1. Abreviačná a paradigmatická motivácia
Paradigmatické vzťahy abreviatém sa môžu realizovať vo vzťahu skratka – neskratka a skratka – skratka.
a) Vzťah skratka – neskratka.
Synonymia. Medzi AMn a AMt sa realizuje vzťah synonymie
Homonymia. Medzi skratkou a neskratkou sa môže realizovať vzťah homonymie, presnejšie homofónie: rak – RAK.
b) Vzťah skratka – skratka.
Lexikálno-onomaziologické paradigmy: napr. skratky názvov politických strán a hnutí: HZDS-ĽS, KDH, SDKÚ, DÚ a pod.
Abreviačná homonymia: dva alebo viaceré motivanty majú rovnaké abreviačné motivanty: DŠ1  denné štúdium, DŠ2  dôstojník štábu
2. Abreviačná a interlingválna motivácia
Spolupráca týchto dvoch motivačných typov sa prejavuje v používaní skratiek prevzatých z cudzích jazykov.
a) Cudzojazyčná alebo domáca výslovnosť skratiek? Cudzojazyčná výslovnosť sa ustálila napr. pri skratkách CIA [sí-aj-ej], nie *[cé-í-é], FBI [ef-bí-aj], nie *[ef-bé-í], pri iných sa odporúča slovenské hláskovanie: NHL skôr [en-há-el] než [en-ejč-el],
3. Abreviačná a syntaktická motivácia; abreviačná a onymická motivácia.
Najlepšími AMn sú viacslovné, teda syntakticky motivované lexémy. Medzi nimi dominujú viacslovné vlastné mená, denné štúdium  DŠ, mestský úrad  MsÚ, mestská hromadná doprava  MHD,

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu