Kde bolo, tam bolo. Za tmavým lesom, vo svetlom paláci žila macocha so svojou dcérou, Vanilkou. Vanilka mala čierne vlasy a bielu pleť. Bola taká pekná ako macocha škaredá. Macocha sa nikdy nekúpala. Nebola voňavá, ale smradľavá.
Jedného rána mala zlú náladu: "Musím sa Vanilky zbaviť a získať jej krásu," rozhodla sa.
Obula si malé topánky a vykročila k veľkému jazeru. Keď k nemu prišla, riekla: "Jazierko,
jazierko, povedz mi, ako získať krásu Vanilky?"
Jazierko, ktoré malo čistú vodu, zakašľalo. Uprelo oči na špinavú macochu a povedalo:
"Ja som dobrý, ty si zlá. Nepomôžem ti."
Macocha sa nahnevala. Odišla od jazierka a rozmýšľala: "Hlúpe jazierko, ja múdra macocha, ťa naučím, čo sa patrí. Budeš mi ešte pomáhať.
Macocha sa zavrela do izby a celý deň rozmýšľala. Aj hlava ju zabolela. Keď sa zvečerilo,
unavená sa pobrala k oddýchnutému jazierku. Dala si dole teplý sveter a skočila do studenej vody.
Veľké jazierko zamokrilo malú tučnú macochu, ale neutopilo ju. Rýchlo ju umylo a macocha
pomaly vyplávala na breh. Pozrela sa na zašpinené jazierko a zosmutnela.
"Čo som to urobila?" zaplakala.
Zdroj obr.
Jazierko sa však zasmialo: "To nič, to nič. Teraz si už krásna. Pozri na seba."
Macocha podišla bližšie a čo nevidí? Voda sa pomaly očistila. Špina sa usadila na dno. Zazrela
svoj odraz na hladine vody. Naozaj sa zmenila. Už ani Vanilke nechcela ublížiť.
"Žila som v pekle, ale teraz som sa ocitla v nebi," pomyslela si.
"Ďakujem jazierko," zašepkala ticho.
Jazierko hlasno odvetilo: "Nemáš za čo, nemáš za čo," jeho hlas sa ozýval celým lesom.
Jazierko umylo nielen špinu, ale aj zlo z jej srdca.
Od toho dňa sa macocha každý deň kúpala. Všetci mali šťastný život, kým si po nich neprišla
smrť. Ale to je už iný príbeh, ktorý začína slovami: Kde nebolo, tam bolo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár