Ležíš vo svojej posteli, už je tma a do izby presvitá len svetlo pouličnej lampy pred domom. Nemôžeš spať. Ako už dlho. Nie pár nocí, ani pár týždňov, ale skôr mesiace, ak nie roky. Je to zvláštne. Vždy v noci nemôžeš spať a zaspíš až nad ránom. Niekedy ani to nie. Akoby ti spánok ani nechýbal. Bývajú dni, keď si ako v tranze. Nevnímaš okolie aj celé týždne. Nevieš čo sa okolo deje, kto má čo nové, kto čo robí. Zo školy ideš rovno domov, sadneš si za počítač a si tam až do večera. V podstate tam nič nerobíš. Ak niekto napíše, pasívne odpisuješ. Nezaujíma ťa to. Všetko čo robíš, robíš úplne pasívne. Bez záujmu. Nevieš prečo. Proste to tak je. Nechápeš prečo. Nezaujíma ťa, čo si o tebe kto myslí. Ani najbližší. Nezaujíma ťa kto mal aký trapas, aj keď si myslia, že sa na tom zasmeješ. Vôbec Ťa netrápi, kto sa do koho zaľúbil, či to vyzerá sľubne, alebo je to "tragicky nešťastná láska" Je ti dokonca jedno, či sa niekto dal s niekým dokopy a to Ťa medziľudské vzťahy tak zaujímali. Absolútne ťa nezaujíma, že tvoja najlepšia kamarátka sa ti vyhýba a ignoruje ťa. A aj to, že sa už zjavne nič nevráti do správnej podoby. Nikdy. A to ti na nej tak záležalo. Čo už. Žiješ si potichu v kúte, vo svojom svete. Vlastne to ani svet nie je. Skôr taká hmla. Nie. Ani hmla. Cez tú vidíš aspoň na pol metra pred seba. Tvoj "svet" nie je ani biele okolo. Dokonca ani čierne. Nemá ani jednu z týchto nádherných farieb. Ani bielu značiacu čistotu a nevinnosť, ani čiernu ktorou sa označuje smútok a smrť. Nie si tam dokonca ani ty. Lebo ty v skutočnosti vôbec neexistuješ. Tvoje fyzické telo, podoba, ktorú všetci vidia tu chodí, no, skôr máta. Je živá. Aj keď tak nevyzerá, životné funkcie má neporušené. Ale tvoje psychické ja, to podstatnejšie, to čo sa pre pozornejšieho pozorovateľa zračí v tvojich očiach, tam nie je. Tu nie je. Akoby sa vyplo. Jednoducho to vystihuje len slovné spojenie dead one. Lebo presne to si. Vlastne sa občas ozve. Výbuchmi neovládateľného, neprirodzeného a často celodenného plaču. Alebo hysterickými či samovražednými záchvatmi. Je to šialené.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár