Som extrovert a veci si väčšinou nenechávam pre seba. No, čo ak by toto mohla byť najväčšia výzva, ktorú by som sa mohla snažiť udržať v tajnosti. Raz som túto otázku položila mame a povedala mi, že priatelia by mali právo to vedieť.
No po dnešnom dni to nie sú len úvahy. Bola som u lekára a povedal mi, že mám na mozgu nádor a že sa to nedá operovať. Vraj vzhľadom na jeho veľkosť a rozsah už je príliš neskoro. Už teraz si viem vysvetliť tie časté bolesti hlavy, stratu chuti do jedla, zmeny nálad, nevoľnosť a zvracanie. Ale veď by to mohlo ukazovať k toľkým chorobám a problémom.
Minule som mala závrat, bolo to po ceste zo školy. Stojím na prechode a zrazu sa mi zatočí hlava a ja sa snažím zaostriť. Ani neviem ako a podarí sa mi udržať rovnováhu. Okolo len rýchlo prejde električka a ja som rada, že sa držím na nohách. Neviem, do kedy sa mi podarí zamaskovať to pred okolím. Možno zmenou účesu a štýlu obliekania odvediem pozornosť.
Rodičia sú jediní, ktorí o tom vedia. No ty to nevieš. Rodičia majú, ako takí čas sa s tým zmieriť. Ale tebe som sa rozhodla to nepovedať, momentálne si odo mňa veľmi ďaleko. Študuješ v zahraničí a máš dosť vlastných starostí. Už si si so mnou mnohým prešla a ja nechcem, aby si znova padla so mnou na dno. Chcem, aby si tú školu zvládala a tým, že ti to poviem, ti to aj tak neuľahčím.
Dnes si mi písala a ja ti to veľmi chcem povedať, ale nemôžem. Viem, že sa správam sebecky, ale pochop to. Ty si bola vždy tá, čo mala predo mnou tajnosti a raz musím niečo utajiť aj ja pred tebou. Dozvieš sa to, keď bude neskoro a budeš sa za to na mňa hnevať. Viem zhruba, čo budeš cítiť, lebo tiež som už prišla podobným spôsobom o kamarátku. Ale takisto viem, že tu budú pre teba ľudia, ktorí ťa podržia.
Píšeme si o našich plánoch a ja ti nemám silu povedať, že už to asi všetko nestihneme. Môj zdravotný stav ešte stále dobre skrývam, aj keď som minule doma prvýkrát odpadla. Momentálne je skúškové, takže to že sa na tom čoraz horšie nemá, kto okrem rodičov pozorovať, keďže výučba mi už skončila. Viem, že jedného dňa, keď si toto prečítaš, tak ma pochopíš, ale najskôr už bude príliš neskoro. Ja len chcem, aby si ostala silná, aby si bola sama sebou.
Rada by som ti povedala, že tu vždy s tebou budem. No bohužiaľ fyzicky už nebudem, jedine v tvojich spomienkach budem žiť večne. V nich nezostarnem, nepriberiem a zostanem na veky mladá. Vždy som nejako cítila, že zomriem mladá. Každé ráno som prekvapená vždy, keď sa zobudím. Niekedy, keď snívam, tak neviem, či som ešte tu alebo som na druhej strane.
Možno sa čuduješ, že prečo nebojujem, prečo som sa s tým zmierila, ale možno to jednoducho takto chcem. Nemôžem ti to povedať, lebo potom budeš každý deň čakať, že ti odpíšem na tvoje správy a keď ti nebudem odpisovať z iných dôvodov. Budeš premýšľať, že či sa niečo nestalo, budeš si domýšľať, že ti možno už neodpíšem. Pokúsiš sa tváriť, že si silná a že to zvládaš, ale vo vnútri ťa to bude mátať tak ako mňa.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár