Posledné ráno v škole, koľkí by sa na mojom mieste najskôr tešili. Konečne pokoj od školy ! No ja chcem ešte zostať. Chcem ísť na strednú, tak veľmi ešte chcem žiť. Prečo, keď sme zdraví, tak si život nevážime a akonáhle zistíme, že nám neostáva veľa času, tak by sme chceli žiť dlhšie. Usmievam sa, aj keď mám chuť plakať.
Ako je možné dokázať, že som Andrea ? Keď ma moji spolužiaci poznajú pod menom "Daniela". Nevytvárala som si k nikomu veľmi osobný a blízky vzťah. Aj keď som ako "Daniela" mala šancu zapadnúť medzi triednu elitu. Miro sa mi zdôveril, že ma nechtiac zrazil, čím ukončil môj život a poznačil ten svoj.
Triednemu som oznámila, že sa s rodičmi a "bratom Sebastiánom" sťahujeme do iného mesta. Takže sa rozlúčim so spolužiakmi v triede a chystám sa domov. Vonku natrafím na Zuzku, Ivanu a Moniku. Monika sa mi prihovorí: "Ahoj, počula som od báb z tvojej triedy, že sa sťahuješ ?"
"Tak v prvom rade, ahojte baby" snažím sa nejako spamätať z toho šoku, že ma Monika vôbec oslovila a že baby prišli za mnou. "Vieš Daniela, uvažovala som o tom vtedy, čo si mi povedala a niekedy som ťa tak sledovala, keď sme sa stretli. Veľmi mi pripomínaš Andreu. Máte rovnakú chôdzu, podobné črty tváre a cítim z teba niečo zvláštne," zhrnie svoju analýzu. A ja tuším, že baby chceli nejaké dobré logické vysvetlenie. "Keby som ti povedala, že som Andrea, uverila by si mi to, nech je to akékoľvek šialené?" dám asi tú najprimitívnejšiu otázku, ktorá sa mi teraz ponúka. V tom sa ozve Zuzka:"Pamätáš si ešte, kam si zvykla chodiť každý pondelok o tretej?" Chvíľku premýšľam a v tom mi to dôjde: "No chodila som zo školy k tebe, ty si mi vždy naliala colu a potom som šla do PC klubu."
"Je vôbec možné, aby toto vedela?" obráti sa Ivana na Moniku a Zuzku. Majú strach, cítim to a aj ja sa bojím. "Ale ako je to vôbec možné?" pozrie sa na mňa so slzami v očiach Monika. "To je veľmi dlhý príbeh a hlavne zložitý. Určite Vám ho niekedy porozprávam," usmejem sa a zaklamem. Žiadne niekedy totiž nebude, potrebujem sa ich zbaviť. Nechcem, aby prežili druhýkrát moju smrť, radšej nech si myslia, že som zmizla a vykašlala na ne.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.