Odídem bez slova a nechám ho tam stáť. Mám slzy v očiach, prečo to vlastne robím? Prečo odmietam, že na mne môže niekomu záležať? Veď je zlatý a priťahuje ma. Bola som tak zaľúbená do Martina, že podvedome som porovnávala každého chalana s nim. Za Danom by sa šli potrhať baby v triede. Preto je až neuveriteľné, že by ho zaujímala taká priemerná baba, ako som ja. Už len to, že sme sa spriatelili, bolo pre mňa viac menej prekvapením.

V mysli začnem nadávať sama sebe: "Blbá, blbá a neskutočne blbá!" Vytočím jeho číslo na mobil. Som celá nervózna, mobil trikrát zazvoní a až potom mi zdvihne:"Myslel som si, že si zatiaľ stihla ujsť do iného štátu." "Vtipný," odseknem mu. "Prepáč, nemala som odísť. Nebolo to odo mňa pekné," sypem si popol na hlavu. "No to nebolo," dáva mi za pravdu. "Kde si?" "Otoč sa!" prikáže mi. On šiel celý čas za mnou. Až mi prejdú zimomriavky po tele.

"V behu si možno dobrá, ale ja som lepší," vysmeje ma. Mám čo som chcela, neostáva mi nič iné len sa zasmiať na vlastnej hlúposti. "Uvažovala som a došla som k tomu..." ide to zo mňa ako z chlpatej deky. "Povieš to ešte v tomto školskom roku?" doberá si ma. "Mám ťa rada viac ako som si myslela," dívam sa mu do očí. Ide sa ku mne skloniť, už viem, čo bude nasledovať. Tentokrát to už nie je takým prekvapením ako na stužkovej.

Ubehne víkend a hlavou mi stále behá náš druhý bozk. A aj ten prvý, keď to na mňa vybalil na stužkovej. A čo teraz v triede? Budeme predstierať, že sa nič nedeje? Ani by mi to nevadilo, nemám rada tie reči. Nemám potrebu sa o to deliť so spolužiakmi.

"Ahoj Karin," prihovorí sa mi ráno v triede Martin. "Ahoj, potrebuješ niečo?" nedá mi nerypnúť si. Veď takú dlhú dobu sa so mnou nebavil. "Počul som, že chodíš s Danom," pokračuje. "Čo prosím?" zdvihnem obočie od prekvapenia. Akurát vchádza Dano do triedy, z jeho výrazu tváre usudzujem, že je prekvapený, s kým práve vediem rozhovor. Príde ku mne a vyzerá, že si chce sadnúť. No ja sa postavím a stále neviem, ako Martinovi odpovedať. "Odkiaľ to máš?" fakt ma zaujíma, od koho sa to dozvedel.

"Niekto vás videl v meste sa bozkávať,"dokončí. "Dano, vraj spolu chodíme," obrátim sa na Dana a dúfam, že povie niečo duchaplné. Ale on krčí obočím rovnako, ako pred chvíľou ja. V tom mi preblysne hlavou dokonalá odpoveď. Zdrapnem Dana za tričko, pritiahnem si ho k sebe a pobozkám ho. Nebráni sa a spolupracuje. Bozk netrvá dlho, možno len okamih, ale akonáhle skončí, tak sa obrátim na Martina:"Stačí ti toto ako odpoveď?" "Prajem vám to," otočí sa a odíde. A teraz to už vie celá trieda.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár