Ráno sa so sestrou tlačíme v kúpeľni. Zo zvedavosti sa jej opýtam:"Alexia, počúvaj ako sa ti podarilo si získať priazeň našej elity?" narážam tým na to, že ako nováčik sa rýchlo dostala medzi naše triedne "hviezdy".
Zasmeje sa a bezstarostne odvetí: "To vôbec nebolo ťažké, keď zbadali tú podobu medzi nami, tak mi hneď povedali, že ty musíš byť Karinina sestra."
Zmením rýchlo tému, malo mi to skôr dôjsť, že sa to nejako takto odohralo. Rýchlo do seba obe hádžeme raňajky a dnes ma výnimočne čaká pred domom Martin. Ideme všetci traja do školy. Celý čas som ticho a nestíham sa diviť, ako si Alexia dobre rozumie s Martinom. Cítim sa tak trochu odstrčená. V škole to rýchlo ubehne ako vlastne každý piatok, lenže tento piatok je prvý, o ktorý sa so sestrou delíme.
Akonáhle zazvoní na koniec poslednej hodiny. Čakám na Martina a pomaly sa ideme do šatne prezliecť. V šatni sa Martin spýta Alexii, že čo plánuje večer. Alexia s úsmevom odvetí: "Mám niečo na práci, ale snáď nabudúce." Ja sa radšej otočím iným smerom, beriem si kabát a tentokrát na neho nečakám. Idem domov sama.
Nemám na nič náladu. Dnes večer musím ísť ešte do práce. Zvyknem cez víkendy brigádovať ako barmanka, najradšej mám hlučné diskotéky a kluby, hoci určite by ste to na mňa nepovedali. Celá v čiernom vyrážam do práce, ktorá je môj relax a únik z reality a navyše jedinou možnosťou nežobrať peniaze stále len od rodičov. Toto miesto mám rada, je na konci mesta - takže malá šanca stretnúť spolužiakov. Dnes mi môj kolega, s ktorým budem túto noc robiť oznámi so šibalským úsmevom: "Máme tú novú gogo tanečnicu, myslím, že by si ju mala vidieť."
Ja s takým ironickým nezáujmom len pozriem na neho a odpoviem: "Pokiaľ to nie je krásny vypracovaný brunet, tak ma to netankuje."
No moja zvedavosť mi nedá, otočím sa a pozriem doľava a vtedy ju zbadám.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.