Pozriem sa na tú neznámu ženu a utekám z lesa rýchlo domov. Doma ma čakajú už len rodičia, vyzerajú byť nahnevaní. "Kde si toľko bola? Mali sme o teba strach" vyčíta mi mama. "Bola som sa iba prejsť vonku" mierne odvetím. "Hlavne, že si už doma," vydýchne si.
S rodičmi sa navečeriame. Idem si ľahnúť. Zatvorím oči a hlavou mi behajú myšlienky. Blíži sa môj veľký deň. Budem Willovov ženou, tak prečo už necítim radosť. Cítim, že ešte všetkému zlému nie je koniec.
Nasledujúce dve dni prebehli pokojne. Možno som sa obávala zbytočne. Toto má byť posledná noc, keď sa prebudím sama. Od zajtra by som sa mala prebúdzať len po Willovom boku. Zaspávam a zas sa mi sníva. Strhnem sa a prebudím sa. Okno otvorené, tma a v mojej izbe stojí neznáma postava.
Zľaknem sa a chcem kričať, ale on priskočí ku mne. Zakryje mi ústa a prehovorí: "Slušnosťou gentlemana je predstaviť sa, volám sa Nicholas. Mohla by si sa upokojiť a potom sa nemusí nikomu nič stať. Mysli hlavne na svojich rodičov" hrozí mi.
"A čo chcete odo mňa?" spýtam sa s hrôzou. "Aby si ma nasledovala, Elisabeth" usmeje sa na mňa. Vezme ma do náručia a vstúpi do okna.
"A teraz sa ma poriadne chyť", požiada ma. Nemôžem sa na to dívať, zavriem oči. Vyskočí so mnou z okna a vzlietne. Preletí so mnou celý les, až ma zloží pri zámku. "Čo je toto za zámok?," vyrieknem prekvapená. "To je moje kráľovstvo," dodá s hrdosťou.
"A odteraz aj tvoje" usmeje sa na mňa.
Vchádzame do toho zámku, je taký tmavý. Vo vnútri je dosť ľudí, ktorí nás očakávajú. A zbadám medzi nimi známu tvár, "Nathaly".
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.