V tom vstúpi do izby Nicholasova sestra, ktorá mi prinesie večeru a predstaví sa mi: "Prepáč, predtým som sa ti nepredstavila, volám sa Anna. Doniesla som ti večeru, mala by si sa najesť." Položí podnos s jedlom na stolík a ja sa na neho letmo pozriem. "Nie som veľmi hladná," odpoviem jej. "Možno dostaneš chuť, ak ťa nechám samu" dopovie a odíde.
Ja sa zdvihnem a podídem k oknu. Odhrnem záves a vidím ako slnko zapadá. Na to, že som tu bola skoro celý deň zavretá, tak dnešný deň ubehol rýchlo.
Do izby vstupuje Nicholas. Zatvára dvere a zamkýna ich na kľúč. Ja sa postavím a on vykročí mojim smerom. Spravím pár krokov dozadu a pozerám sa na neho. Mám z neho strach. On kráča stále ku mne. Mňa zastaví až náraz o stenu. Už nemám kam utiecť. Opieram sa o stenu a on sa oprie rukami o stenu, má ich vedľa mojej tváre. Pozriem sa mu do očí a potom sklopím zrak dole. Skloní svoju tvár k mojej a ja odvrátim tvár na bok. Cítim jeho dych na mojom krku. A mrazí ma z toho. Mám pocit, že sa mi ho podarilo nahnevať. Otočí sa odo mňa a pustí ma. Ja okamžite odídem a hrniem sa ku dverám. Chcem otočiť kľúčom a dostať sa von. No v tom ma chytí on za ruku, vezme kľúč a zahodí ho. "Nemáš, kam utiecť," vysmeje ma. Nezmôžem sa ani na slovo. V tom podíde ku mne, chytí ma, prehodí si ma cez seba ako handru. Ja ho začnem udierať do chrbta. Ale s ním to nič nerobí. Zastaví pred posteľou a zloží ma na ňu.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
tooniickaaa
23. 1.januára 2011 14:00
úúúúú už ide do tuhého rýchlo ďalšiu!!!!
Napíš svoj komentár