Kde bolo, tam bolo, žila raz jedna ľadová kráľovná, ktorej verným spoločníkom bola samota. Jej srdce bolo ako ten ľad, čo ju obklopoval, jej útočiskom bola jej ľadová jaskyňa. V nej si zdobila všetko ľadom, snehom a cencúľmi. Mala biele vlasy a jej oblečením boli biele šaty zdobené snehovými vločkami. Bola stelesnenou zimou, belasými očami obdivovala svoje okolie. Necítila žiadnu radosť ani šťastie.

Svet, v ktorom žila poznal iba zimu a chlad. Jedného dňa za ňou prišlo samotné slnko. Privítala ho vo svojom kráľovstve. Slnko bolo kráľom na oblohe. Ako sa slnko prechádzalo po ľadovej jaskyni, kde bývala ľadová kráľovná, okolie sa zrazu topilo. Kráľovná nerozumela, čo sa to deje s jej okolím a prečo sa v prítomnosti kráľa topí aj ona samostatná. Kráľ očarený jej krehkosťou, sa rozhodol, že s ňou ostane. Prežiaril celý jej svet a krajina na vôkol sa sfarbila, už nebolo všetko len biele.

Srdce ľadovej kráľovnej roztalo a ona sa v spoločnosti kráľa zmenila na ohnivú kráľovnú. Úplne zabudla na to, aká studená a chladná bývala. Jedného dňa prišla na návštevu kráľovná mesiaca. Bývalá ľadová kráľovná a kráľ slnka ju úctivo privítali. Kráľovi zvestovala, že nezvláda starostlivosť o oblohu sama a potrebuje, aby sa začal viac venovať svojej vláde. Ponechal teda ľadovú kráľovnú samu. Odišiel naspäť na svoju oblohu, kde si každý deň striedal službu s kráľovnou mesiaca.

Dni plynuli a ľadová kráľovná ešte netušila, že kráľ slnka sa k nej už nevráti. Čakala a pozorovala oblohu. Deň sa striedal s nocou a čas šiel pomaly. Jednu noc, keď už usúdila, že kráľ slnka by mal oddychovať, sa rozhodla, že ho navštívi. Kráľovstvo slnka bolo krásne a opojné, chcela zaklopať na kráľovu komnatu. Najprv však začula hlasy. Jeden patril mesačnej kráľovnej, prehovárala kráľa, že ľadová kráľovná nie je dosť dobrá pre neho a že vždy bude len chladnou a studenou. Kráľ slnka nepovedal ani slovko na obranu jeho ľadovej kráľovnej. Dal za pravdu mesačnej kráľovnej a vyhlásil, že sa zrieka ľadovej kráľovnej.

Ľadová kráľovná po tom, čo si vypočula. Začala chladnúť a všade navôkol padali snehové vločky, ktoré boli jej slzami. Vonku sa spustila snehová víchrica a všetko, čoho sa ľadová kráľovná dotkla sa premenilo na ľad. Víchrica neutíchala niekoľko dní a zdalo sa, že to potrvá celú večnosť. Ak by to šlo takto ďalej, tak by neostal na zemi žiadny živý tvor, všetko by pomrzlo.

Anjeli v nebi sa už nemohli prizerať, na to čo sa dole dialo. Kráľovná premenila na ľad všetko vodstvo. Boh zoslal troch anjelských poslov, jeden navštívil ľadovú kráľovnú, druhý kráľa slnka a tretí mesačnú kráľovnú. Ľadovej kráľovnej odobral jej celoročnú vládu a obmedzil ju na tri mesiace v roku, ktoré nazval zimou. Kráľovi slnka daroval jar, leto a jeseň. Aby však potrestal zradu kráľa slnka a kráľovnej mesiaca. Rozdelil deň tak, aby sa mesiac a slnko nemohli stretnúť.

 Blog
Komentuj
 fotka
ragdoll  21. 7. 2011 02:12
toto dáva zmysel
 fotka
side3  21. 7. 2011 02:13
@ragdoll ďakujem
 fotka
depropex  21. 7. 2011 12:06
to si podla čoho písala ? perfektné to je zlato !
 fotka
plarika  21. 7. 2011 13:55
Chceme ďalšiu rozprávku!!! Super!
 fotka
side3  21. 7. 2011 21:57
@depro teraz už vieš

@plarika ďakujem a posnažím sa
Napíš svoj komentár