Registrovať som ťa začala asi na školskom obede, doteraz mám pocit, že viem, čo som mala na sebe modré šaty, s bielymi lemami - flaušový materiál a pod tým som zvykla nosiť roláčik. Akurát sme mali na obede kura a to sa zvyklo jesť rukami. Ty si sadol oproti mne, ale nebola som to ja prvá, kto si všimol teba, ale ty mňa.A mne bolo trápne, že mám jesť rukami, že budem pri tom vyzerať nechutne. Spýtal si sa ma na meno a ja som ti ho nechcela povedať. Tak si priklonil ku kamarátovi a ten ti povedal, že Simona. Na čo si mu povedal, že sa ti páčim. Potom si ma celý obed kopal do nôh. Možno nejako predtým obedom raz ti prikázal Karol, ktorému som sa páčila, nech ma naháňaš na školskom dvore a ja som sa ti úspešne bránila.
No ty si neskôr prejavoval záujem o mňa ďalej. Raz som priniesla do školy moje albumy s fotkami, ale Timea ťa nechcela pustiť si ku mne sadnúť. Mali sme ísť na dopravné ihrisko a ty sa taký nasratý rozhodol, že pôjdeme spolu a chytil si ma za ruku - nehanbil si sa ani pred babami zo svojej triedy. Napriek tomu, že oni si robili zo mňa posmech, lebo som im nakecala, že sa mi páči Karol - ale nebola to pravda.
Jedného dňa si ku mne prišiel, že si sa kvôli mne naučil biť, ja som ti dupla po nohe a povedala, že či sa naučil aj toto - bola som hnusná, fakt ma to mrzí. Mala som ťa radšej pobozkať. Decká sa raz strkali a ty si myslel, že som strčila do teba zámerne, tak si mi to vrátil.
Na školskom dvore sme mali nejaký taký hrubý stĺp a okolo neho sme sa zvykli naháňať. Raz sme sa takto naháňali ty, ja a Lucka.
Ten rok v tej družine bol krásny aj hlavne kvôli tebe. O rok neskôr ako tretiakov nás dali do triedy prvákov a tam už som spoznala Miriam, ktorá pohla môj život iným smerom.
Ale teba som stretávala aj naďalej, no už to nebolo ako keď sme boli spolu každý deň. Spomínam si ako sme raz boli v múzeu s družinou a zaujímali ťa exponáty s policajnou tematikou, niet divu, keď tvoja mamina je policajtka.
Bola som piatačka, ale chodievala som vždy Miriam odprevadiť cez prvý stupeň a stretávala som aj teba. Raz som ju čakala pri jedálni, šiel si okolo a spýtal si sa ma na znamenie. Povedala som ti, že som baran. Na čo si mi povedal, že to nie je dobré a odišiel si. Jedného dňa,keď som už išla do 6. ročníka, pozrela som sa na dvere do školy na rozpis piatackých tried. No tvoje meno tam nebolo. A mňa sa zmocnil smútok. Večer v izbe doma, som sa pozerala do tmy cez okno smerom k mestu a plakala som, bolo mi smutno, že už ťa neuvidím. A kde si bol celé tie roky? V Gympli sídliacom tesne vedľa, keby som tam vtedy šla, keď ma prijali, mohli sme sa stretávať tých 7 rokov.
Jedného dňa som išla s kamoškou k mojej babke. Po dvoch rokoch som ťa videla, ale spoznala som ťa. Išiel si so svojim kamarátom. Ja som s ňou veselo nahlas diskutovala a pozvala som ju ku mne. Ešte som jej povedala nahlas, kde bývam, aby si to počul, aby si možno spomenul na mňa. No mala som pocit, že si ma spoznal, podľa toho, ako si sa díval.
Roky ma sprevádzal taký divný pocit, vždy keď som išla k babke. Oproti mne bývalo jedno dievča, s ktorým som sa hrávala v detstve a videla som tam raz tvojho naj. kamoša. Hovorila som si, že čo ak si u nej, čo ak sa dívaš cez okno a vidíš ma. Nejako som cítila tvoju prítomnosť. Aké bolo neskôr moje prekvapenie, keď som sa dozvedela pred tromi rokmi, že si s tou babou chodil. Ja som ťa tam síce nikdy nevidela, ale cítila som, že si blízko.
Bol si moja prvá láska na základke. No aj po čase si vždy na teba spomeniem. Jediné, čo o tebe viem, že študuješ momentálne na Policajnej akadémii v BA.
A aký si bol v mojich očiach? Nádherny - vyšší ako ja, čierne kadere, mám pocit, že oči boli modré, ale aj keby neboli - aj tak by boli krásne, alabastrová pokožka - a zaujala som ťa, taká aká som bola.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
lussatko
3. 1.januára 2011 23:33
chvilu som mala pocit, ze som s tym chalanom chodila. este aj meno a skolu, ktoru studuje maju rovnaku. vdakabohu nie je to pravda
Napíš svoj komentár