Myslela som si, že hľadaním lásky a tým, že dám niekomu moje srdce budem šťastná. Povedala som si DOSŤ!!! Už mám po krk toho, ako rýchlo sa zaľúbim. Moje srdce už neznesie úlety tohto typu - od toho rozchodu som sa zaľúbila dvakrát - prvýkrát z toho nič nebolo - len srdcebôľ a druhýkrát som v tom bola až po korienky vlasov. A ten druhý prípad je akýmsi varovaním. Nechcela som hádam tak veľa - nežiadala som lásku, ani vzťah - len úprimnosť. No nevybrala som si na to správne osoby. Bohužiaľ srdce sa málokedy radí s rozumom. Moje srdce nepatrí nikomu a niekedy sa správa ako keby nepatrilo ani mne. Niekedy sa tvári ako mŕtve, ale v tom sa záhadne vzkriesi a bije rýchlym tempom.
No niekde v hĺbke tuším, že moje srdce je tvor, ktorý potrebuje svoju slobodu. Nedokáže byť skrotené a nechce byť nikým obmedzované. Moje srdce miluje svoju slobodu viac než čokoľvek iné, som ako vietor. Možno som myšlienkami s tebou a som ti verná, ale nedus ma svojou láskou a nechci ma držať na jednom mieste.
Tie sladké keci sa možno dobre počúvajú, ale dajme ich bokom a bavme sa úprimne a na rovinu. Ja nechcem prázdne sľuby, ale skutky.
Nechcem byť od nikoho citovo a ani inak závislá. Chcem sa baviť, užívať si, žiť svoj život, zvládať svoju školu, ísť si za svojimi cieľmi a plniť si svoje sny. Ak raz niekoho stretnem a zaľúbim sa, bude to krásne. Ale aj tie chvíle, keď som single sú fajn, lebo mám okolo seba priateľov, ktorí stoja pri mne, nech sa deje hocičo. Dostáva sa mi lásky od nich a ja ich milujem tiež. Do tretice všetko dobré a potrebuje to čas.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár