Jedna z prvých najtrápnejších chvíľ, kedy nás prešlo to naše búrenie hormónov. Ja som ti hovorila, že nie je dobrý nápad, aby si mi dával dole tie gate. Sedeli sme opäť na posteli, v tom vyvalil otec dvere a ja som si ich blesku rýchlo natiahla na seba. Cez deň nám bol potom opäť skontrolovať okno, inokedy zvykol klopávať, len v ten deň vyvalil vždy dvere bez upozornenia. Z tvojho pohľadu, keď si sa kukol na neho a na mňa, to vyzeralo, že som to stihla skôr ako ma otec videl bez gatí. Teraz sa na tom smejem, ale vtedy sme tŕpli, až kým si neodišiel vlakom. Z maminho rozprávania som sa neskôr dopočula, že otec volal mame. Povedal jej:"Hrdličky sa nám cukrujú."
Bol 6. november 2009 a naši najlepší priatelia mali vtedy stužkovú. Ja som sa mierne dožadovala, že chcem byť tam a pozvali aj teba. Predstavovala som si, že si dám tie moje čierno-biele šaty, čo som mala na stužkovej, chcela som, aby si ma tak videl. Aby sme boli krásny pár. No zips sa mi pokazil, keď som ich obliekala a mama s otcom sa ponáhľali na aute mi priniesli čierne saténové sako, čiernu saténovú sukňu a čierny top. Aj tak si myslím, že sme boli krásny pár. Dorazila som len tak tak, ty si ma čakal na chodbe aj s priateľmi. Prišiel si ako pravý gentleman, zložil si mi kabát a zaniesol ho zavesiť.
Deň po tej stužkovej sme šli do BA na diskotéku, osláviť spolužiačkinu 20ku. Nemal si moc rád tancovanie, ale ochotne si mi robil doprovod. Strážil si nám veci a my sme tancovali blízko teba. A keď sme sa nad ránom vracali vlakom domov. Nechal si ma spať a dával pozor na cestu, aby sme nezabudli vystúpiť.
Pamätám si ako som v letnom semestri išla na skúšku zo staršej nemeckej literatúry. Robil si mi doprovod, ja som chcela zdrhnúť zo skúšky, ale ty a kamarátka ste ma posmelovali. Piatky si ma zvykol čakávať pri učebni, kým som mávala fonetické cvičenia z Nj, bolo fajn ťa mať tak blízko seba. Držal si mi palce, aj keď som šla na posledný termín z Nemeckej literatúry 18. storočia, bol si mi oporou mnohokrát. Ak som nestíhala pomáhal si mi s úlohami, projektami a raz si za mňa dokončil esej z AJ. Tvojou parketou bola anglina a mojou nemina, v tomto sme sa dopĺňali.
Počiatky, keď sme si písali a spoznávali sme sa. Raz došla reč na obľúbenú rozprávku a zhodli sme sa na Poslednom jednorožcovi. Zhodovali sme sa na toľkých veciach, až ma to zarážalo. Tebe som dokázala povedať moje najväčšie tajomstvo a dozvedela som sa, že tebe sa stalo niečo podobné. Neverila som, že stretnem niekoho, komu to budem vedieť povedať, ale už aj to, že si prežil niečo rovnaké - ako keby mi osud hovoril, že si ako ja.
Miloval si tatársku omáčku a ja kečup. Keď sme sa v niečom nezhodovali, tak sme sa aspoň dopĺňali.
V dobe, keď sa náš vzťah začal, bola som prváčka a prežívala prvý semester na výške. No celé prednášky som mala myšlienky pri tebe. Myslela na teba celé hodiny a priblbo sa usmievala. Aká to bola radosť dôjsť domov a ty si ma čakal na nete. Naše videohovory a to ako som nedokázala v noci chodiť spať o normálnej dobe. To s tým spánkom mi zostalo doteraz. Ale videohovory už mám len občas, ale nie s tebou.
Hrozne ma mrzelo, že som nestihla koncert Anastacie 2005. Ale hovorila som, že keď príde znovu musím na ňu ísť. Chcel si ísť so mnou, ale nemal si peniaze a ja som ti tiež nevedela zaplatiť lístok. Ale náš kamarát ti ho zaplatil. Ja som prežila úžasný koncert a aj ty si sa skvelo bavil.
Hovorí sa, že na prvé lásky sa nezabúda. A je pravda, že nikto koho som stretla pred tebou sa ti nevyrovnal. No nájsť niekoho, kto ťa prekoná bude chcieť veľa šťastia a čas, ale určite to nie je nemožné. Naše cesty sa rozdelili, ale spomienky nás budú vždy spájať. Lebo tak ako si spomeniem ja na teba ako na moju prvú lásku, tak ani ty nezabudneš, kto bola tvoja prvá láska.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár