Nie je tým, čím bývala ani z polovice. Všetky tie vzostupy a pády ju zahnali do temnoty. Siahnuť až na dno svojej duše a vypustiť všetkých svojich démonov je ako otvoriť Pandorinu skrinku. Osamelý život s pocitom, že by mala byť spokojná.
Otočila sa chrbtom všetkému, v čo verila - láske, priateľstvu a snom. Všetko pre ňu zomrelo, lebo ona sa cíti ako mŕtva. Spálila mosty a už nie je cesty späť. Kráča tmavou ulicou a cíti, že tma je jej domovom. Snaží sa prežiť a jej srdce je ako ľad. Kedysi bolo horúce ako oheň.
Je ako čierna hviezda na nebi, nevidíš ju, ale vieš, že tam je. Nepatrí nikam a nikomu. Dievča so zlomeným úsmevom oblečené vo vlastných slzách. Vietor jej hladí tvár, vlasy jej vejú a ona dáva zbohom všetkému, čo mala rada. Vybrala si cestu, z ktorej niet návratu. Uteká pred svojim životom. Vlastný strach je jej najväčším nepriateľom.
Schováva sa v tme a temnota pohltila jej dušu. Už to nie je viac ona a už nikdy nebude. Tri hlboké jazvy a tie menšie poznačili jej dušu. Nesnaž sa jej podávať ruku, stiahne ťa zo sebou. Buď sa otočí sama a vráti sa do svetla alebo už o nej nebudeš nikdy počuť. Chce len slobodu, ale krídla ma zlomené. Prejdi ohňom, nasadni na posledný vlak a skús si sama odpustiť. Vráť sa ku mne alebo nájdi svoj pokoj. Prečo sa máš trápiť kvôli niekomu, kto sa netrápi kvôli tebe? Keď je tu niekto, kto by ti zniesol celý svet. Osamelý, padlý a zlomený anjel vyjdi z tmy, kým sa tvoja duša zmení na čiernu.
Pozerám sa na teba a viem, že som to pokazila. Si moja súčasť, si to dievčatko, čo sa skrývalo do skrine pred krikom. To dievča, ktoré si vysnívalo vlastný svet fantázie. Každý deň a noc si dávala ožívať vlastnému svetu. Nechala si sa zahnať bolesťou a smútkom do kúta. Vráť sa a sľúbim ti, že vo vnútri vždy budem sama sebou. Dospieť ešte neznamená stratiť dieťa v sebe a ja ťa nechcem stratiť.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.