Keď len pokrčíš plecami a hlavou kývneš.
Pretože ja ťa potrebujem tu,
nie je to fér.
Niet inej cesty, aby sa to nestalo.
Ty však zmizneš navždy,
spomienky neprestávajú.
Neschopná samovraždy.
Prečo si sa vytratil ako hmla?
Ako som ťa len stretnúť mohla?
To najlepšie sa z môjho života vymylo.
Bolesť a smútok to šťastie prekrylo.
Ak prestanem dýchať,
budeš znova existovať?
Nemôže to byť predsa ja alebo ty.
Pálim listy, spomienky a šaty.
Si duchom, ktorý mi do ucha šepká.
Aká som uletená, aká som hebká.
Ak sa načiahnem a objať ťa chcem.
Rozplynieš sa mi, dnes to viem.
Som príčinou, prečo si zmizol?
Prečo si odrazu stíchol?
Ticho znie hlasne.
Neželám si písať ti už básne.
Prebývaš vo vnútri hlavy.
Rozum sa snaží srdce presvedčiť,
že ty nie si ten pravý.
Do kedy sa budem takto mučiť?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tanickina
18. 10.októbra 2011 15:31
odíde a príde nový. treba dakovať za všetko pekné, čo nám dali
Napíš svoj komentár