je miesto,
ktoré patrí Tebe
keby sme si delili svet.
Ja dostanem
Nitru,
Bratislavu,
Londýn...
Ale nedelíme.
Svet patrí Tebe.
Vždy patril.
Stojím pred tým barom,
akoby to bolo pútnické miesto
a neodvážim sa ísť dovnútra
lebo zhorím na prahu.
Prší,
vidíš kamaráta
po rokoch v teple
a si smutný.
A šťastný,
ale stretnete sa vždy štyria,
tí čo boli na tom pohrebe,
tí čo sú v suchu,
a tí dvaja čo meškajú.
Pýtajú sa ma čo robím späť tu.
Tu som.
Tam inde - existujem.
A v noci na petržalskom balkóne,
znie stále tá istá modlitba:
Bože daj, nech nech je vždy v teple, keď vonku mrzne,
Bože daj, nech vždy nájde strechu, keď prší,
Bože daj, nech nikdy neostane sám v čiernočiernej noci.
Nech ho milujú.
Tak ako ja.
Amen.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár