Poznám veľa ľudí čo veria v Boha .Potom tých čo veria v Niečo. Potom tých čo veria sami sebe. Po prípade nikomu. A samozrejme už aj nejakých vyznavačov špagetového monštra.
Osobne verím sama sebe.Ľuďom./niektorým/a verím aj v Boha.A v jeden z mojich najobľúbenejších citátov od Deža - " v skutočnosti sa nestane len to, čo sa nemá stať ".
Ak by sme sa chceli škatuľkovať tak po svete chodím v škatuli s nápisom katolícka cirkev. Za svoj život som prešla rôznymi fázami tak ako na všetkých iných poliach.Chodenie do kostola nechodenie do kostola, prosby k Bohu, hádky s Bohom,ignorácia ,vyjednávanie ,mier.
Čo sa katolíckej cirkvi týka mám k nej mnoho výhrad .Rovnako ako má katolícka cirkev mnoho výhrad ku mne. /Zájdem do kostola. Pre kontakt samej seba so sebou samou .S Bohom.Nič iné ma nezaujíma./Takže ju nechajme a vráťme sa k Bohu.A k prianiam.
Prvou tézou je už zľudovená Coelhova veta "ak niečo chceš celý vesmír sa spojí "
No pravdou je ,že keď bola Lili malá, kukávala SStar a hrozne chcela stretnúť jednu babu čo tam spievala. Bola vtedy maličká a ja som nemala dostatok odvahy povedať jej,že nie všetky priania sa /s/plnia. Namiesto toho som ju pohladila pošepkala ,že sa to deje. Že keď si to bude naozaj NAOZAJ/viete toto slovo je podľa mojich skúseností viac ako podstatné/ želať,stane sa to.
A tak moja Lili každý večer ,deň za dňom,mesiace opakovala tú istú prosbu.
Takmer po roku sme si zašli do Čajovne.Náhodne .Lepšie povedané doteraz si pamätám ako sa mi tam v ten deň nechcelo .A táto baba bola na nádvorí nášho zámku a skúšala tam divadelnú hru.Lili jej so všetkou detskou úprimnosťou vyklopila ako si už rok želá stretnúť sa s ňou a ja som sa na ňu len dívala, ako keby spadlo UFO.
Ale pravdou je, že osobne som už chcela neskutočné množstvo vecí a sypala ich z rukáva ako keď dávate mince do automatu na kávu.A nič !Častokrát nevypadol ani len prázdny pohárik. Alebo v tých najhorších prípadoch ma ten automat tou kávou polial do popálenín.
Takže stane sa všetko ? Za tie roky si myslím,že sa nestane všetko čo chceme ale všetko čo potrebujeme.
A samozrejme niekedy aj to čo vôbec nepotrebujeme.)
Myslím,že to nie je tak,že môžeme byť všetkým čomu veríme ,že tým môžeme byť/lebo niečím proste byť nemáme/,že rovnako ani všetko sa stať nemôže ,ale ak tomu neuveríte nestane sa to naozaj nikdy.
Myslím,že tie schizo prosby ostanú navždy nevyslyšané. To sú tie z toho súdka "chcem,modlím sa /prajem si jablko ,aj keď celú tú dobu niekde hlboko vo mne viem/tuším/cítim ,že chcem veterník. Krásny. Nadýchaný. A chutný.Aj keď mi vezme zuby pleť a váhu.
Myslím,že si treba dávať pozor .Na to za čo prosíme.Lebo stalo sa mi niekoľkokrát,že som tak vehementne o niečo prosila,že si tam hore povedali "ok ,na ,keď to inak pochopiť nevieš"a fakt mi to nič dobré neprinieslo.
Preto už verím aj tomu,že čo sa nestane sa jednoducho stať nemá.A ak to chceme dlho a ono to neprichádza,treba to jednoducho let go..
lebo vždy naozaj vždy/ok až na jeden prípad/keď bola moja cesta akokoľvek bolestná,aj keď som na veľa vecí čakala už s polkou hlavy pod vodou, to čo neprišlo prísť nemalo a to čo sa stalo malo byť tak.
Lili sa ma pred pár dňami spýtala "mama ale kde bol Boh keď nechal zomrieť chlapca v pruhovanom pyžame ?ich oboch a všetkých tých ostatných!? " a ja som jej povedala ,že neviem.Len dúfam,že bol s nimi a držal ich za ruku.
Potom som nad tým rozmýšľala.Že Boh/vesmír ako len chcete nám dal slobodnú vôľu.Neverím,že ľudia sa rodia dobrí a zlí.Jednoducho sa takými stanú.Takže ak napr .Hitlera nik nezastavil je to to čo Boh chcel ? Teraz nemienim vystupovať ako Boží bojovník ,ale vždy ma vytáčala jedna vec keď sa stane niečo skvelé málokto povie vieš čo vďaka bože/vesmír/ !Ale akonáhle sa stane niečo zlé ľudia sa obracajú proti Bohu/vesmíru , hromžia alebo sa pýtajú prečo.
Poďme od Hitlera ,lebo už si viem živo predstaviť keci niektorých užívateľov .. vezmime si povodne.Voda zaleje pozemky domy ,obete ...to Boh .Boh to dopustil.
No takto,ozaj sa nechcem s nikým vadiť/ale dialógu sa nebránim/,ale Boh?A čo tí/my ľudia ? My tu nežijeme ?nechováme sa k prírode tak ako sa chováme ? Naozaj sa to nedalo čakať ?
Je to také ľahké, chcieť mať zodpovednosť za všetko,ale vo chvíli keď sa už nedá uniesť ju delegovať na niečo o čom som dovtedy vyhlasoval,že v existenciu toho neverím.
Potom sa ma kamarát spýtal,prečo ľudia umierajú.Tak ako sa ma to pýtala kamarátka keď jej zomrelo dieťa.Tak ako sa ma to pýtala kamarátka keď jej zomrela mama.Tak ako sa to pýtam ja zakaždým.
neviem. teda skôr len nejak cítim,že každý tu máme svoj čas vopred určený.aj keď to vedomie spôsobuje bolesť.aj keď sa sním tak ťažko zmieruje.
Ale späť k tým prianiam.Myslím,že veriť je dobré.Aj keď to v určitých prípadoch stojí námahu.Myslím,že je dobré priať si,želať si a ako hovorí moja kamoška "modlitba nemôže ublížiť ".Že
" Osud - to je aj určitý vzťah - hra medzi Božou milosťou a svojhlavým úsilím. Jednu polovicu vôbec neovládate, druhá polovica je celkom vo vašich rukách. A dosah vašich skutkov je merateľný. Človek nie je výhradne bábkou v rukách bohov ,no ani kapitánom svojho osudu- mohli by sme povedať,že je to pol na pol."
že niektoré veci a odpovede na otázku prečo jednoducho nedokážeme vedieť.
a na záver Pray si myslím,že nech si už prajete čokoľvek nesmiete to robiť ako v starom talianskom vtipe .
"Chudobný muž prichádza každý deň do miestneho kostola.Hodiny kľačí pred sochou svätca a prosí ho " prosím, drahý svätý, prosím,daj mi šťastie vyhrať v lotérii ".
Toto sa opakuje deň čo deň mesiace, až to raz socha svätca nevydrží a prehovorí k nemu
" drahý synu,prosím,n začiatok si kúp tiket."
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
lebo.