Myslím si svoje a prežúvam. Potajomky si kreslím do zemiakovej kaše symboly, ktoré absolútne nič nevyjadrujú.
"Počúvaš ma vôbec???"
"Viem,... Ja viem,..."
"Júlia!"
"Ja viem,... To už dávno viem..."
"Vŕchždrbžtrchvr!"
Po sekundovom hneve naším bytom otriasla explózia. Z piateho som vyletela roztrhaná na milióny kúskov rovno na autá susedov a nejakých zahraničných hostí.
Pár kvapiek krvi spadlo z rozbitého okna na domovníkovu hlavu. Prevrátil očami. Zase samé papierovačky.
Ešte chvíľu nás sledovali policajti a hasiči, susedia a tí hostia a potom moje pravé oko zmyla voda.
Tridsaťšesť minút neskôr...
"Je tu chladno"
"Ja viem."
"Mala by si sa obliecť lebo prechladneš."
"Áno, ja viem."
"Ale nie si..."
"..........nie, nie som. Ja viem..."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár