Na posilnenie mojich mozgových závitov (má mozog závity?) som si priniesla jabĺčko. (To len aby mi ho ten odvážlivec čo toto číta závidel) Také červené jablko som ešte nevidela. Možno v rozprávke o Snehulienke. Snehulienka..... Zistila som že rozprávky deťom dobre lezú na mozog.... Teda neviem či všetkým. No mne rozhodne. Ako malá som sa bála jesť červené jablká, pretože som sa bála že sú otrávené a dopadnem ako chudera Snehulienka. Dúfam že tu nie je nejaký psychiater lebo by ma zrejme poslal na veľmi dlhý výlet do blázinca.
Ale keď sa nad týmto zamyslím viac, (nie nad blázincom, nad rozprávkami) prichádzam k hrozivému zisteniu. Koľko z nás sa bálo chytiť ružu či vreteno ( neviem ktorá verzia je správna) aby sme nezaspali ako Ruženka. Veď kto z nás by sa chcel zobudiť o sto rokov ? A nedúfali sme pri prechádzke lesom, že raz objavíme perníkovú chalúpku? A i keď sme sa báli, že by nás mohla prichytiť ježibaba, už sme vedeli ako ju prekabátiť a tak by sme sa bez obáv pustili do sladkých dobrôt. A dnešné rozprávky ? Hľadá sa Nemo. Moji spolužiaci by vedeli o čom hovorím. Na hodine biológie sme preberali morské ryby a najčastejšia veta znela : Nebola tá ryba v Nemovi ?
.........Zrazu sa zastavím. Nad čím to vlastne rozmýšľam ? Začala som obyčajným jablkom, ktoré mi vrátilo spomienky z detstva. Donútilo ma to rozmýšľať nad rozprávkami. A vôbec netuším prečo. Vlastne som k ničomu neprišla. Možno len k tomu že dokázali náš život urobiť zábavnejší, veď nad čím by sme sa teraz smiali. A robia zábavnejšie aj hodiny biológie. Neprišla som k nejakému svetobornému odhaleniu. Dokonca som neprišla k žiadnemu odhaleniu. Veď je to len spleť myšlienok, čo som sa rozhodla napísať do blogu, ktorý mal byť len tak mimochodom o niečom úplne inom.
Ale predsa som si uvedomila niečo dôležité. Rozmýšľam nad blbosťami a zatiaľ som sa mohla učiť napríklad nemčinu. Fakt úžasné využitie voľného času......
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár