Z profesora psychopat

Nie vždy je život taký, akoby sme si ho predstavovali, či naplánovali. Niekedy sa jednoducho ocitneme v situácií, do ktorej sme sa ani náhodou nechceli dostať, ale v podstate si za ňu môžeme sami. Tak to bolo i v prípade Natálie. Natália bola mladé, krásne, ale na svoj vek až príliš naivné dievča. Bola študentkou filozofie na Univerzite Komenského v Bratislave. Natália bola veľmi ambiciózna a neustále sa túžila zdokonaľovať a učiť nové veci. Práve z tohto dôvodu sa túžila dostať bližšie k profesorovi psychológie, ktorý ju svojimi prednáškami mimoriadne nadchol. Nemala plán, ako to spraví, ale zaumienila si, že sa jej podarí preniknúť k nemu bližšie. Začala sa intenzívne zaoberať psychológiou. V rámci voľného času študovala veľké množstvo kníh a pozerala množstvo psychologických dokumentov. Po poslednej prednáške pred skúškou sa rozhodla profesora Zemanského osloviť. Nechcela mať príliš veľa svedkov a tak počkala, kým z prednáškovej miestnosti všetci odídu. Sedela na svojom mieste a ani sa nepohla.

,,Slečna, musím zamknúť učebňu, môžete prosím opustiť miestnosť?“ spýtal sa vyučujúci zdvorilým tónom. Natália sa s úsmevom postavila a kráčala smerom k nemu. ,,Samozrejme. Viete... nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Vaše prednášky ma mimoriadne zaujali a chcela by som sa dozvedieť viac o násilí páchanom v domácom prostredí z vášho pohľadu. Možno by sme to mohli prediskutovať na káve, čo vy na to?“

,,Udivuje ma váš záujem. Je to naozaj šarmantné. Uznávam, táto téma je veľmi pútavá, aj keď v rámci prednášok som ju spomenul len okrajovo. Možno by nebolo zlé porozprávať sa o tom, ak vás to naozaj tak zaujíma.“

,,Samozrejme. Budem vám veľmi vďačná. Tak na kedy sa môžeme dohodnúť?“ tešila sa jeho ochotnému prístupu nadšená študentka.

,,Veci, ktoré sú pre človeka atraktívne netreba odkladať. Myslím že sa môžeme dohodnúť aj na dnes. Samozrejme, ak máte čas.“

,,Budem veľmi rada. O 8 u Frenkiho?“

,,Platí.“ Odpovedal až príliš suverénne profesor psychológie.

Natália bola prekvapená. Nečakala, že prijme jej návrh. Už na prednáškach sa jej Zelenický zdal na prvý pohľad ako čudák. Vzdelaný, šarmantný a naozaj okúzlujúci, ale istým spôsobom čudesný. Možno to bolo spôsobené práve tým, že sa zaoberal psychológiou. Natália sa však tešila. Hneď po škole išla domov, upravila si make-up, vyžehlila vlasy, nahodila sa do krásnych minišiat a sebavedomo vykročila do ulíc, pričom sa túžila dozvedieť čo najviac o problematike, ktorou bola nesmierne zanietená. Dávala si načas. Podľa jej názoru treba muža nechať čakať, aby si nemyslel, že sa svet točí iba okolo neho. Keď vstúpila do baru, poobzerala sa po miestnosti a hneď zbadala Zelenického sedieť za stolom v kúte miestnosti. Vyzeral tam nenápadne, ale bol naozaj ohurujúci. Na sebe mal čierne sako a vlasy mal nagélované do hora. Keď podišla k stolu, postavil sa a ako správny gentleman jej odsunul stoličku. Rozprávali sa akoby sa poznali celé roky. Bola maximálne ponorená do jeho slov. Každé jedno slovo ktoré povedal sa jej rozplývalo v ušiach. Mal krásny zvoniví hlas a to ju na tom najviac vzrušovalo. Počúvala ho s nadšením. Rozprávali sa dlho do noci a stále mali o čom pokračovať. Žiaľbohu, o 2 v noci zatvárali bar a tak ho museli opustiť. Natália chcela ísť domov, ale Martin profesor s ktorým si napodiv v priebehu večera potykala, jej navrhol, aby išla k nemu. Natália bola naozaj zaskočená. Ich stretnutie malo byť čisto formálne a profesionálne, ale on sa správal až príliš povoľne. Bol však nesmierne okúzlujúci. Mal v sebe charizmu, ktorej nevedela odolať. V priebehu večera sa rozprávali akoby nemali žiadne zábrany medzi sebou a neexistovala medzi nimi bariéra profesor-študent. Bola až príliš opantaná jeho tajuplnou osobnosťou a tak pozvanie nedokázala odmietnuť.

Kráčali asi 20 minút kým prišli k jeho domu. Býval v luxusnej štvrti. Natália nepochybovala o tom, že ako profesor si môže takýto luxus dovoliť. Keď vošli bola očarená. Dom bol veľký a priestranný a nachádzalo sa v ňom množstvo vzácnych obrazov, či kúskov. Rozhliadala sa po rozľahlom objekte a vtom ju Martin chytil do náruče. Bolo to príjemné, aj keď nebola zvyknutá na takýto rýchly spád okolností. Zobral ju na poschodie. Keď s ňou vošiel do izby plnej hrôzostrašných vecí a náradia pripomínajúceho stredoveké mučenícke nástroje, Natália zdesene vyvalila oči. Nevedela, čo má povedať. Bola tak zaskočená, že od nechápavosti a strachu zo seba nedokázala vydolovať ani slova. Martin ju pozoroval. Vzrušoval ho pohľad na prelakanú študentku.

,,To má byť nejaký vtip?“ Nakoniec zo seba vysúkala Natália.

,,Hmm čo myslíš? ...Musím uznať, že si naozaj bystré dievča. Bolo naozaj nesmierne pôsobivé pozorovať moment, keď si za mnou prišla a túžila ponoriť sa hlbšie do reality psychológie.. Možno som to trošku zneužil, ale na druhú stranu... sama si to môžeš vyskúšať. Ukážem ti, čo to je naozaj bolesť, slasť, pocit uspokojenia z násilného úkazu. Uvidíš. Bude to pre teba veľmi prínosné. Ukážem ti veci, ktoré každý deň nevidíš...“ Bola šokovaná jeho zvrátenými slovami, celá sa triesla a v hlave jej vírili stovky myšlienok, ktoré sama nevedela identifikovať.

,,Musím sa ti priznať, že keď si za mnou dnes po prednáške prišla naozaj ma to ohúrilo... a nie len to...vlastne si mi spravila jednu veľkú láskavosť... bolo to jednoduché získať si ďalšiu obeť takýmto nenáročným spôsobom.“

Bola naozaj na smrť vydesená a zmätená. Ničomu nechápala a obviňovala sa, ako mohla byť taká hlúpa a súhlasiť s tým, že pôjde k nemu domov. K profesorovi, ktorého nepoznala a ktorý pôsobil divným dojmom. Na druhej strane ju však nesmierne ohúril.

Túžila sa otočiť a utiecť, ale vedela, že nemá šancu. Vedela, že mu už neutečie, ale nevedela, ako má reagovať, čo má spraviť. Premýšľala nad nejakým plánom, ale nič jej nenapadalo. Surovo ju chytil. Zrazu si uvedomila, že v jeho očiach vidí pohľad agresívneho narušeného jedinca, schopného predstierať identitu dvoch protichodných osôb . Pochopila. Pochopila, že sa zaplietla so psychopatom, ktorému sama skočila do pasce. Sama sa nechala chytiť a dokonca sama do nej vstúpila.

Natália zažila posledné chvíle jej života. V presvedčení s ktorým išla k Martinovi domov, že zažije krásne chvíle sa realita zmenila na presný opak. Bola vystavená najhorším chvíľam svojho života. Vytrpela si bitku, krik, znásilňovanie, mlátenie a mnohé iné zvrátené nechutnosti. Zažívala neskutočné muky. Profesor psychológie sa v jej bolesti priam vyžíval. Každý jej ston ho vzrušoval viac a viac. Každý jej bolestivý výkrik ho napĺňal blahom. Bolesť bola niečo, čo ho dostával do extázy. Tak ako on zažíval bolesť ako dieťa, teraz ho napĺňalo, keď mohol vidieť inú osobu, ktorá trpí a nemôže sa brániť, nemôže ujsť...môže len kričať a trpieť. Chcel aby trpela viac a viac. Bolo to desivé a zvrátené, ale pre neho to malo význam. Užíval si to, ako trpela. Nesmierne ho povzbudzovali jej výkriky keď ju keď jej pomaly začal odrezávať časti tela, keď vdychoval vôňu jej krvi a nasával teplo jej odchádzajúceho tela. Bol celý špinavý od krvi, ktorá striekala na všetky strany. Páčilo sa mu to. Bola jeho ďalšou obeťou. Obeťou, ktorá sa mu sama podvolila a prišla dobrovoľne... bola výnimočnou. Keď posledný krát vydýchla opäť dosiahol vrchol vzrušenia. Túžil správiť niečo viac. Niečo nové. Chcel sa s ňou ešte posledný krát zblížiť, aby z toho mal najlepší zážitok v jeho živote. Nechcel ju nechať len tak. Sedel pri jej mŕtvom tele a hral sa s ňou. Bolo fascinujúce ako vyzerala po tom, čo ju znetvoril. Dotýkal sa jej. Bol ako malý chlapec, čo pitve mŕtvu mačku. Ohurovala ho jej sánka, ktorú jej rozmliaždil. Visela len na kúsku mäsa. Začal oblizovať jej krvavé telo a posledný krát, ešte predtým ako stuhla do nej vnikol. Bol to nezabudnuteľný pocit na ďalšiu z jeho obetí. V hlave postupne začal pripravovať plán, ako získa ďalšiu svoju obeť, na ktorej zrealizuje opäť niečo nové, úchvatné a vzrušujúce.  

 Blog

8 1 0 0 3

Komentuj

7 komentov k blogu