,,Brooks, okamžite prestaň, keď nechceš kupovať nové lavice do celej školy ! Seď kľudne a kontroluj si príklady ! Sme predsa na celoštátnom kole matematickej olympiády a nie na nejakej bežnej päťminútovke, nezáleží ti ako to napíšeš ?!“ povedala s maximálnym rozhorčením.
Seth, celý rozčúlený, jej už aj chcel na to niečo povedať, ale zastavila ho gestom ruky a dodala tento krát už pokojnejšie: „Tvoja výrečnosť teraz nie je namieste. Počúvni ma a ticho seď.“ usmiala sa naňho aby zmiernila napätie.
Sethovi sa skrivená tvár trošku napravila a obetoval jej úsmev. Chvíľu sa snažil pokojne sedieť no asi po dvadsiatich minútach to už nevydržal a opäť začal šťukať perom. Hneď ako sa učiteľka obrátila, okamžite zareágoval.
,, Pani McStuartová, dali by ste mi prosím ďalší čistý papier ?“ a usmial sa na ňu.
Ona pokrútila hlavou, niečo si zahundrala a povedala:
„Áno Seth, vezmi si. Aspoň chvíľu nebudeš nikoho rušiť.”
Seth sa postavil, podišiel k stolu a ona mu podala papier. Seth poďakoval a vrátil sa na miesto. Po hodinke kreslenia pani McStuartová vyhlásila, že za päť minút zbiera papiere. Seth prestal kresliť, upratal si na stole, papiere s príkladmi zhrnul na jednu kopu a ostatné veci si dal do tašky.
,, Nezabudnite si napísať na papier meno, priezvisko, vek a adresu. Keď sa nájde papier bez mena tak pôjde rovno do koša.“ povedala prísne pani McStuartová.
Takže asi mám všetko, Seth Brooks, 15 rokov, Freestreets 18. Ok mám všetko môžem jej to dať.
„Odovzdávame !“ rázne povedala pani McSuartová.
Seth išiel odovzdať ako posledný. Pozoroval toľko tvári, niektoré boli červené ako paradajky z obchodu milého pána Billa Fletchera na rohu ulice. Iné tváre mali ľahostajný výraz a bolo na nich vidno, že im to je jedno. Každá z nich mala aj inú farbu. Boli tam tváre biele ako orchidea a tiež čierne ako eben. Keď už všetci odišli postavil sa Seth, dal si na chrbát tašku do ruky zobral papiere a pristúpil k pani McStuartovej.
„ Tak tu to máte pani učiteľka, dúfam že sa vám to bude dobre čítať.“ povedal a papiere jej podal.
,, No Seth Brooks, tak tvoje hej. Aj keď tentokrát to tak byť nemusí, kedže sa ti to veľmi kontrolovať nechcelo.“ povedala s úsmevom na tvári.
,, Ále pani učiteľka, veď ma dobre poznáte, viete že keby som si nebol istý tak by som si nekreslil, až taký pyšný zase nie som.“ pobavene jej odpovedal.
,, Áno ja to viem, ale pred ostatnými som nemohla dať najavo, že ťa tak dobre poznám a viem čo znamená keď si začneš kresliť. Teda pre nich katastrofu a pre teba výhru. A aby som im dodala aspoň malú nádej tak som na teba musela vybehnúť.“ povedala pani McStuartová, ktorá sa už takmer smiala na plné hrdlo.
Seth sa začal smiať s ňou a ich smiech sa rozliehal po celej triede ba aj chodbe. Keď sa trošku upokojili tak Seth otvoril batoh, vybral z neho poskladaný papier a podal jej ho.
,, Čo je to ?“ spýtala sa pani McStuartová.
„To je pre vás, to je to moje dielo, aj s podpisom.“ povedal s úškrnom.
Pre najlepšiu matematikárku ,pani McStuartovú, ktorá si vždy ponechá chladnú hlavu aj keď ja vystrájam a robím jej problémy. Štátne kolo matematickej olympiády, 27.2. Londýn.
„ Óóóó Seth, ďakujem, veľmi si ma potešil. Ty si ale poriadne číslo, to je pravda, ale tiež si veľi milé a múdre čisielko.“ usmiala sa a postrapatila mu vlasy.
Mal ich teraz všade aj v ústach, keďže ich mal dlhé a nepoddajné.
„Kedy sa dáš ostrihať ? Máš veľmi pekný odtieň hnedej. Keby si ich mal kratšie tak by sa ti viac zvýraznila tvár.“
,,Aby mi bolo vidieť všetky tie odporné vyrážky čo mi obsypujú tvár ?! To radšej nie. Takáto dĺžka mi vyhovuje. Raz za mesiac sa nechám podstrihnúť a to mi stačí. A tiež je lepšie keď je moja tvár skrytá, aspoň mi do nej všetci nečumia a neradia mi stále nové a nové mastičky a olejčeky čo aj tak nikdy nepomôžu.“
,,No Seth, bol by si prekvapený. Ale nechám to už na tebe, ty už asi vieš čo robíš.“ dodala napokon s úsmevom.
,,Súhlasím s vami. Tak dovidenia o rok ! Budem tu opäť ako na koni.“ rozlúčil sa.
„Ahoj Seth, o rok sa znovu vidíme a dúfam, že sa aj tak zabavíme !“ usmiala sa a zakývala mu narozlúčku.
Seth jej odkýval na pozdrav, ale to už bol na chodbe a ponáhľal sa inam.
„Z toho chlapca raz niečo bude.“ zahundrala si popod nos pani McStuartová a na tvári sa jej zaligotal príjemný úsmev.
***
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
munchausen
1. 3.marca 2011 12:01
Dobré, len by som uvítal, ak by anglikanizáncia trošičku ustúpila do úzadia a objavili ba sa tu normálne, slovenské názvy, nakoľko myslenie postáv bolo slovenské a neumiestňoval by som ich do Londýna.
Napíš svoj komentár