Vonku pofukuje jemný októbrový vánok. Danielle sedela na lavičke pred naším domom.
- Ahoj, Melissa.
- Ahoj, Dan. Ako je Thomosovi?
- Stále je na dne. Ale dnes som doňho rýpala, aby išiel za Miou. Snáď sa konečne spamätá.
Danielle zmizol úsmev z tváre. Chytila som jej ruku.
- Neboj. On potrebuje len a len čas a našu podporu a dôveru.
Danielle sa na mňa usmiala. Nastala chvíľa ticha. Dan sa postavila a povedala:
- Tak teda poďme. Koľlko máš penazí?
- Vieš čo, asi tak šesťdesiat eur?
- Jaj, no ja mám štyridsať od rodičov a ešte z letnej brigády mi ostalo pätnásť eur.
- Dan? Aj ty si to videla?
- Čo?!
- Tam. Išla tam Teressa.
- Mel, prosím ťa. Čo už by tu len ona robila?
- Ja neviem. Asi sa mi to len zdalo.
- V pohode. Nestresuj. Teressa je voľakde v Európe.
Pol ôsmej. Obloha bola už čierna. Kráčala som pomaly dolu ulicou. V poslednom dome bývyjú Fellerovci. Keď vtom do mňa niekto vrazil.
- Prepáč! Mel?
- Teressa, čo tu robíš?
- Neboj. Som tu len dočasne. Tak rýchlo ako som prišla, tak aj odídem.
- Teressa, len sa prosím ťa drž ďalej od Thomasa, Mii a Danielle! Ak sa stretnete s Danielle, tak sa vzájomne povraždíte.
- Žiadny stres. S Miou som už hovorila. A Dan nechcem ani vidieť.
- Prosím?! S Miou si už hovorila?
- Dopočula som sa, čo urobil Thomas. Tak som s ňou hodila reč.
- Prosím?!
- Presne, ako počuješ. Tak ja bežím. Maj sa pekne!
Neváhala som ani minútu. Bežala som dolu ulicou, len čo najrýchlejšie byť u Fellerovcov. Už som stála pred ich domom. Mia sedela v záhrade.
- Mia! - zakričala som na ňu. Nevšimla si ma.
- Mia! - stále nič.
- Mia Fellerová!
- Melissa.
Mia sa konečne prebrala. Svetlo lampy svietilo rovno na ňu.
- Počkaj Mel, otvorím ti.
Plakala. Bol z nej cítiť strach.
- Mia, nejdeme do tvojej izby? Je tu zima. Ešte nachladneš.
- Máš pravdu. A potom ti všetko porozprávam.
Vošli sme do domu. Všade bolo ticho. Doma nebol nik. Pomaly sme kráčali po drevenom schodisku do Miinej izby. Mia stále plakala. Chúďa moje. Čo jej tá trapka povedala?
Vošla som do našej obývačky. Stále som myslela na Miu. Teressa je strašná. Ako môže prísť za novou babou svojho bývalého chalana a vykladať jej ako bolo keď boli spolu. Ale na druhej strane, som rada, že Mia vie, čo Thomas všetko vyparatil keď sa rozišli. Stále som stála vo dverách našej obývačky. Mark telefonoval a bol veľmi rozrušený. Myslím, že volá Susan. Mark prestal telefonovať. Mobil hodil na gauč a sadol si vedľa. Hlava mi klesla do rúk. Krátke čierne kučierky zosmutneli.
- Mark? - spravila som krok a pomaly som sa blížila k bratovi.
- Mark, s kým si volal? Bola to Susan, však?
Mark zdvihol hlavu.
- Ach, Melissa. Áno, bola. Je v Los Angeles. Musím ísť za ňou. Ale neviem ako, keďže auto má ona. A tak.
Mark sa zdvihol, povedal, že si ide ľahnúť a v okamihu bol fuč. Aj ja som vstala. O chvíľu mám byť u Michaela. Ideme sa brodiť lomenými výrazmi. Tak sa mi nechce, ale musím. A večer bežať za Thomasom a potom za Miou. Dúfam, že Teressa odíde skôr, než narobí veľké problémy. Markovi sa rozzvonil mobil.
- Mark! Telefón!
Sedela som v kaviarni a čakala som na Thomasa. Zrazu sa rozleteli dvere kaviarne a stála tam Teressa. S Dolly. Spomenula som si. Ony boli kedysi najlepšie kamarátky. Sadli si neďaleko mňa. Dala som si pred tvár noviny. Zbadala som Thomasa. Pozrela som naňho. Aj on na mňa.
- Prepáč, že meškám.
Zbledol. Zbadal Teressu a Dolly.
- Mel, poďme preč.
Nemohla som nič iné, len súhlasiť. Vyšli sme z kaviarne a zamierili sme do parku.
- Kedy sa vrátila?
- Thomas, kľud. Kebyže to viem, som šťastná. A ešte radšej by som bola, keby už odišla.
- Dan mi vravela, že bola za Miou...
- Zdeptala ju. Idem za ňou za chvíľu. Poď so mnou.
- Neviem. Bojím sa.
- Thomas, snáď nechceš, aby ťa začala nenávidieť.
- Práve roho sa bojím najviac.
Zaklopali sme na dvere Fellerovcov. Otvoril nám Miin otec.
- Mia je v izbe.
Vošli sme dnu a vybehli na poschodie. Thomas zaklopal Mii na dvere.
- Mami, choď už preč!
- Mia! To som ja, Thomas.
- A Melissa.
Chvíľu sa ani neozvala. Po chíli otvorila dvere a vpustila nás dnu. Pozrela na Thomasa.
- Ty mi máš toho dosť vysvetliť!
Mia si sadla na posteľ.
- Mel, môžeš ísť dole za dvojčatami?
Vyšla som z Miinej izby. Mia má dvoch malých bratov - dvojčatá Sama a Tima. Hrali sa v obývačke. Snažila som sa uhádnuť, ktorý je Sam a ktorý Timmy. Myseľ mi neustále behala po hornom poschodí. Čo si asi hovoria? Thomas zrazu prišiel dolu. Vyzeral zničene. Pozrel na mňa.
- Chce pauzu. Aspoň kým neodíde Teressa. Máš ísť za ňou.
Dvojčatá zbadali Thomasa. Rozbehli sa za ním a skočili naňho. Ja som šla za Miou. Mia stála pred jej izbou.
- Nechcem sa s ním rozísť.
- Ani sa nerozídeš.
Vošli sme do Miinej izby.
- Teressa vravela, ako zareagoval. Nechcem, aby ma udrel!
- Udrel? Čo? Mia, ja som ti vravela, že Teressa je podlá. Thomas jej nikdy nič neurobil!
- Si si istá?
- Stopercentne. Nepýtala si sa ho?
- Pýtala. Poprel to.
- No tak vidíš. Komu viac veríš?
Mia sa pozrela do zeme.
- Mne a Thomasovi alebo Teresse?
Mia pôsobila vyplašene.
- Mel, - rozplakala sa, - pravdaže, tebe a jemu. Ale som zmätená a vyplašená. Je toho na mňa veľa.
Mia si ľahla na posteľ. Začala plakať ešte viac.
- Melissa, môžeš odísť?
Pozrela som sa na ňu a odisšla som.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár