Dlho som ta nebola. Dvere na obchode vŕzgali. Podlaha bola celá špinavá. Chytila som do ruky košík. Odpadla z neho rúčka. Vyľakala som sa. Z pokladne sa ozvala predavačka: "To sa" - zazívala, "stáva" zazívala, "bežne". Privrela oči. Pomyslela som si, že asi spí. Obchod bol nízko pod moje očakávanie. Myslela som si, že keď sú tamtie potraviny zatvorené, tak tu to bude vyzerať ako predvianočný výpredaj v Tescu. No, mýlila som sa. V rukách sa mi rozpadli ešte tri ďalšie košíky, kým mi došla trpezlivosť a vzala som si vozík. Trošku som ho potlačila. Kolieska zavŕzgali tak nahlas, že mi skoro praskli bubienky. Mala som pocit, že som v múzeu a snažím sa kúpiť jedno obyčajné polotučné mlieko. Z celého desivého zamyslenia ma vytrhla rozospatá predavačka: zívanie, "choďte", zívanie, "bez", zívanie "košíka" zívanie. Zas privrela oči. Pomyslenie, že v takomto stave bude aj tovar, som radšej chcela odísť, ale niečo mi hovorilo, že to musím vidieť. Prešla som okolo "Šípkovej Ruženky" a ocitla som sa v najzaprášenejšej miestnosti na planéte. Chytila som do ruky mlieko, opatrne som z neho vreckovkou zotrela prach. Takýto obal na mlieku som nevidela už roky. Pozrela som na dátum spotreby. 12.7.2006. Až ma myklo. Hodila som mlieko späť do krabice a vybehla z potravín. Spiaca predavačka, zázračne, bez zazívania na mňa zakričala: "Dovidenia!" Vyletela som z tých potravín. To bola nočná mora. Obzrela som sa naokolo a vydala som sa smerom do Tesca.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár