- No čo, bráško sestrička ťa štve?
- Keby len jedna Stel, keby len jedna.
- Haha máš to bohové čo? Tri otravné sestry.
- Dve. Ty nie si otravná.
- Nie?
- Ty si ešte horšia. A začal ma šialene štekliť.
- Adrio prestaň! - neznáša keď mu tak hovorím.
- Tela! - tak toto zas neznášam ja!
- Aaaa! Vrazím ti jednu!
- Stella zas sa bijete?
- Nie mami. My sa iba nudíme.
- Tak my môžete pomôcť vyvešať bielizeň! - mama sa usmiala a to znamená padajte do izby.
- OK. Ideme si pobaliť veci na zajtra.
- Pochopili ste čo som tým myslela.
Je to tu. 11.mája.
- Stellinka! Adlianko! - ozývalo sa z izby. Ariel šikovne zbehla dole schodmi do kuchyne.
- Maličká už si hore? Ideme S Adiom preč. Prídeme až večer.
- Ja viem. A kde je Adio? - Ariel bľabotala ostošesť. Veď má už tri roky. Teda aj s Lisou. A ja a moje úplne odlišné dvojča mám, že vraj štrnásť. Je to iná haluz keď ste v rodine dva páry dvojčiat.
- Stella? Nevidela si moje okuliare? - Adiova hlava vykukla spoza dverí.
- Braček veru nie, ale myslím, že by sme si mali pohnúť. Už je pomaly pol ôsmej.
- Pol ôsmej? A ja ani nevdiím na väčšiu vzdialenosť ako tri centimetre.
- Nepreháňaj hej? Vezmi Ariel hore, ja ti tie škule pohľadám.
- Ďakujem.
- Stella kde ste boli tak dlho? - kričala po nás Marta z diaľky. Všetci tam už boli. Pohľad mi ostal na Jane. Ten jej outfit. Vystrie ma z nej. Ach Jane, Jane. Fakt si myslí, že krikľavo-ružová vesta vyzerá tak úžasne s riflovou sukňou, zeleným tričkom, topánkami s osemdesiat centimetrovým opätkom.
- Sorry, to čakáte už len nás? Viete nejaký dotičný si nechal okuliare v kúpeľni jeho mladšia sestra mu ich strčila do práčky a jeho daľšia sestra na to hodila jej tričko a nejako tie okuliare zmizli.
- Ha-ha. No nevadí, poďme pri školu, ale máme čas. Odchádza sa až o deviatej.
- Čože? Veď je 8.15.
- Ja som vedela, že vy budete meškať, preto som ti povedala, že prídite už o ôsmej.
- Marta, ja ťa!!!!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár