Včera som bola svedkom toho, ako jedno dievča bolo odhodlané skončiť svoj život kvôli chalanoci. Ach, aké ušľachtilé, zomrieť za lásku. Možno v románoch, v ktorých si prečítate o naozajstnej láske, silnej, takej, ktorá je vzájomná, takej, ktorá dokáže čeliť čomukoľvek. Ale priznajme si, existuje v dnešnej dobe taká láska? Neodvážim sa tvrdiť, že nie, láska je tu vždy, ale láska 15 ročného dievčaťa sa tažko za takú lásku dá označiť.

Začínam nenávidieť ľudí a spoločnosť za to, akí sú. Prečo jej to niekto dovolí? Prečo deckám dovolia dostať sa až takto ďaleko? Prečo je spoločnosť až natoľko zvrátená, že vás tento blog vôbec neprekvapí a poviete si, že som len ďalšia, ktorá nesúhlasí?

Nenávidím EMO! Do pi*e s takými kravinami!!!! Zabila by som toho, kto to vymyslel... Nie, nezabila by som ho, zobrala by som mu žiletku a nechala by som sa ho pozerať na to, čo spôsobil. Emo je jedna sebecká vec. Lebo každý je*nutý Emák myslí len na seba. Veď kto z nás sa netrápi pre lásku? Kto z nás nemá problémy v rodine, do čerta, kto?? Ale len zopár individuálnych šialencov sa rozhodne zabiť sa.

Ja som v živote stretla mnoho silných ľudí. Chodím po kadejakých liečeniach a stretla som kopu zdravotne postihnutých ľudí. V živote som sa s nikým necítila lepšie. Pretože sú to ľudia, ktorí sa naučili žiť s tým, čo im život dal, majú obyčajné ľudské trápenia, ale všetko zvládajú a stávajú sa každým dňom silnejšími.

Nenávidím sa za to, že musím sledovať všetko to, čo sa deje a nemôžem s tým urobiť nič. Ako každý, mám problémy a prešla som svojou krízou, ale vždy som mala pred sebou milovaných ľudí a to ma vždy vrátilo späť a dalo mi to novú silu ŽIŤ! Nenávidím sa za to, že nie som taká slabá a nedokážem to všetko skončiť a potom sa v nebi hanbiť za to, že som sa vzdala jedinečného daru a to - života. Život je šanca niečo dokázať a nechápem niekoho, kto sa jej dokáže len tak vzdať.

Aj keby som mala do konca života milovať jediného človeka a moje city by mali ostať neopätované, nevzdala by som sa šance vidieť ho šťastného...

Ľudia, spamätajme sa prebohaaa robme niečo, hocičo! Nemôže to byť takto, nemôžem sa pozerať na to, ako si moji priatelia ubližujú, ako si ničia telo aj dušu (( Mala by som byť väčší sebec a kašlať na všetko, ale nejde to, nemôžem prestať myslieť na to, že práve teraz leží nejaký krásny mladý anjelik v kaluži krvi a po bledej tvári mu steká posledná slza...

Nechcem, aby sa stal trendom a niečím moderným smútok. A to určite nechce nikto.

 Je to možné?
Komentuj
 fotka
zyxush  26. 8. 2008 21:40
v podstate s tebou suhlasim...je smutne co sa deje v dnesom svete ale len tak lahko sa to nezmeni..
 fotka
gabushka  26. 8. 2008 22:02
uplne suhlasim s tebou len to emo .. vies keby si prestudujes trosku viac o tom tak zistis ze dnesne "emo" nie je vobec emo ale len moda .. proste komercna sracka ..
 fotka
kittynka  26. 8. 2008 22:05
Eh,čo s tým má spoločné "emo"?

To je "emo",ako... smiley: škoda to tak aj nazývať

V ostatnom máš celkom aj pravdu,ale nemám rada blogy,ktoré aj tak nič nezmenia.

Presne ako tento!
 fotka
kittynka  26. 8. 2008 22:11
a ešte si všímam,že každý trepe o "emo"..hm asi budem musieť niečo vypotiť aj ja,ale to už bude všetkému koniec.
 fotka
johnysheek  26. 8. 2008 22:47
a ako to ze dnesne deti takto nadavaju.. to asi musim napisat nieco podobne.. lebo byvavalo ze podobne slova patrili len do ust dospelych.. teda cez 40/50 rocnych

a teraz ich pouziva kazdy.. i tie nadherne stvorenia ze deti. i baby a vsetci.. to ma rani..

ale inak s tebou musim suhlasit.. i ked nie emo.. celkovo ludia ktori sa vzdavaju vsetkeho kvoli jednej veci ktora im nevysla...

a ci su alebo nie su emo. a ci je to modna znacka ci "chora mysel" nie je podstatne.. chapte podstatu blogu prosim

ps: strucnost nepatri medzi moje vysady.. prepacte
 fotka
garf  27. 8. 2008 00:11
Síce som podobnú situáciu nezažila ale súhlasím s jadrom tohto blogu, teda s tým, že dnešný svet je strašne skazený.
Napíš svoj komentár