Pokúsim sa začať asi takto, že som to v živote nemal jednoduché a nič mi iné nezostáva ako sa spoliehať na najbližších a na kamarátov. Počas štúdia na strednej škole som pri častých hádkach s mojou rodinou bol odkázaný bohužiaľ len sám na seba. Odrezali ma od zdrojov príjmu - vreckové a chceli zo mňa urobiť fackovacieho panáka. Po dlhom pretĺkaní životom som sa schopil a povedal si dosť! Začal som brigádovať popri štúdia v jednej lisovni plastov na 12 a16 hod. smenách. Takto som si mohol prilepšiť na cigarety a na vedľajšie výdavky. Počas príprav na stúškovú slávnosť mi kamoška vybavila po mojom dlhom súhlase prácu v jednej firme zaoberajúcou sa predajom kozmetiky. Hoc som sa zo začiatku spieral , no nakoniec som podľahol a začal som sa stávať úspešným v tejto oblasti. Spoznal som veľa zaujímavých ľudí a i dkokonca nových kamošov. V tejto firme som pracoval približne 3/4 roka. Prepustili ma pre rušenie pobočky v meste. Vo výrobni plastov som už nepracoval a tak som sa ocitol vo finančnej tiesni. Neskôr pred maturitami som si našiel prácu v kozmetickom salóne a v soláriu. No čo už prirástlo mi to k duši ale nakoniec z tej práce som musel dať výpoveď nakoľko ma majiteľka nevyplácala tak ako mala. Ďalej som to už neriešil a pripravoval som sa na maturitu. Tú som zvládol na moje pomery až priveľmi dobre na čo som pyšný. Nakoniec nastal skrat. Do školy som už nechodil a prácu som nemal. Začal som si užívať prázdniny z peňazí, ktoré som si zarobil počas štúdia a taktiež som si zaplatil kurz autoškoly. Ten som však musel prerušiť z dôvodu práce v zahraničí. Ale pred tým než som odcestoval som si dal prepísať T-Mobile paušál kamoške, ktorý používala pár mesiacov pred prepisom. Tak som odcestoval s vedomím, že všetko je vporiadku. Po dvoch týždňoch mi volá mama na mobil, že prišli nejaké faktúry z T-Mobile, že nie sú uhradené. No tak okamžite po tomto telefonáte som volal tej kamoške s otázkou, že čo to má znamenať. Povedala mi, že to všetko zaplatila, a že to sú asi tie predchádzajúce faktúry, ktoré sú už dávno uhradené. Tak som to odignoroval a povedal mame, že všetko je v poriadku. Pracoval som v jednej počítačovej firme na výrobu serverov a LCD monitorov. Býval som na izbe s dvoma spolubývajúcimi Milošom, ktorý bol z vedľajšieho mesta a s Róbertom z Partizánckeho. Boli sme celkom dobrá partia. Vedeli sme sa zabaviť, zasmiať a zabiť kopec voľného času spolu. Naraz začal hrávať Miloš výherné automati, ktoré mu umožnili zo začiatku vyhrať veľmi peknú sumu peňazí. Raz prišiel skrat a on prehral na automate celú svojú zálohu v tem isty deň čo ju vzal. Z ľútosti som mu požičial 3000 KČ, z ktorýxh potom vyhral 17 000 KČ. Peniaze, ktoré som mu požiačial mi samozrejme vrátil. Veríte tomu, že peniaze kazia charakter? Ja áno! Čo bolo nebolo na budúci týždeň Miloš končil v práci skôr o 4 hodiny než ja. V ten istý deň sme dostávali zálohy po 2000KČ no ale ja som si v ten deň vzal zálohu 4000 KČ. Po príchode na ubytovňu kde sme bývali som sa stretol s Milošom a povedal mi, že prehral všetky peniaze a že by potrebobal požičiať. Tak som mu požičial 3000 KČ, ktoré samozrejme prehral tiež. Keď ich prehral tak mi povedal, že volal svojej mame, že mi ich pošle na účet. Ja som odchádzal domov na Slovensko s vedomím, že peniaze budem mať na účte. Peniaze nechodili celý týždeň a ja som sa Milošovi nemohol dovolať alebo bližšie povedané som ho nemohol zastihnúť. Tak som navštívil jeho mamu čo mi mala poslať peniaze na účet......
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár