Wales, Kambrický les, 1770
Bola noc. Nič v lese sa nehýbalo. Takmer nič... Henry a jeho mladší brat Edward utekali zo všetkých síl. Utekali pred niečim čo ani poriadne nevideli, a v konečnom dôsledku utekali, lebo to nevideli. Henry držal svojho brata za ruku a takmer ho za sebou ťahal. „Chcem ísť domov!“ povedal Edward keď sa po chvíli zastavili. „Ticho!“ zahriakol Henry svojho mladšieho brata. Niečo ich očividne prenasledovalo, no nič nebolo vidno. Len kde-tu počuli šum lístia. „Tu nemôžeme ostať.“ Povedal po chvíli Henry, zdvihol brata a znovu rozutekal sa preč. Dobre urobil lebo o pár sekúnd sa miestom kde stáli prehnalo niečo. „Chcem ísť domov!“ kričal Edward, plne si neuvedomujúc situáciu. Lenže ani nemohol keď sa to stalo už spal. Niečo napadlo ich dom. Alebo lepšie povedaná vilu, pretože Fritzgeraldovci nepatrili medzi mešťanov. Tých zopár služobníkov čo mali bola jediná obrana, no aj tak si viedli dobre. Služobníctvo zdržalo niečo kým lady Emily aj s deťmi vybehla von a utiekla do lesa. Ich otec James ostal a snažil sa ubrániť ich obydlie, čo ho nakoniec stálo život. Niečo ale zachytilo pach Emily a jej dvoch synov. Keď boli asi pol míle od zámku niečo sa vyrútilo spoza skaly a roztrhalo Emily na kusy. Posledné čo Henry začul bolo: „Bež! Zachráňte sa!“ A tak chytil brata a bežal. Ani nevedal kam ale tušil, že je blízko Cardiffu. Vybehol hore na kopec a rozhliadol sa. Nič. Všade naokolo iba tichý les. Kde-tu zahúkala sova. „Bojím sa! Chcem ísť domov!“ povedal znovu Edward. „Ticho! Domov nemôžeme! Musíme ísť do mesta!“ okríkol ho Henry. Niečo v lese sa pohlo. Henry nezachytil čo presne ale mal isté tušenie, a tak sa rozutekal k mestu. „To je nejaká hra? Kto skôr dôjde do mesta?“ opýtal sa Edward. „Presne tak.“ Povedal zúfalý Henry. Jeho brat dokázal poriadne liezť na nervy, dokonca aj vtedy ak išlo o život. „Budem prvý! Budem prvý!“ vykríkol Edward a rozbehol sa, nechávajúc brata za sebou. Keď dobehol k bráne otočil sa a zakričal: „Vyhral som! Si pomalý Henry!“ Ale brat mu neodpovedal. „Henry?“ opýtal sa Edward, a poprvý krát mu napadlo, že niečo nieje v poriadku. „Henry!“ kričal z plných pľúc. Henry ho ani počuť nemohol, pretože jeho pozornosť upútalo čosi iné. Z lesa sa vynorila šedá postava a blížila sa k nemu. „Henry!“ ozývalo sa v diaľke. „Uteč Edward!“ kričal Henry. Postava bola už takmer pri ňom. Posledné čo Henry počul bol zlovestný smiech a potom pocítil pálivú bolesť... Edward stál pri bráne a kričal na svojho brata. Odrazu sa spoza rohu vynorila postava, ktorá Edwarda veľmi vyľakala. „Je ti niečo?“ spýtala sa. Bol to mestský strážnik. „Mne nie.“ začal Edward, „Ale môj brat je niekde tam a neozýva sa.“ Povedal ukazujúc na tmavý les. „Počkaj tu.“ Odpovedal strážnik a pobral sa k lesu. Edward mal strach. Po prvý krát vo svojom krátkom živote mal naozaj strach. Po chvíli sa strážnik vrátil. „Nik tam nieje.“ Povedal, „Možno je v lese, ale hľadať ho v noci môže byť nerozumné.“ Povedal a odkašľal si. „Ráno tam niekoho pošleme.“ Zobral Edwarda na ruky a odniesol ho do strážnej veže. „Ako sa voláš?“ opýtal sa ho po ceste hore schodmi. „Edward Fritzgerald.“ Povedal chlapec roztraseným hlasom. „Fritzgerald...“ zašomral strážnik, „To je divné.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár