Veľké ego nevidelo,
veľké ego nepočulo,
to čo pod nosom malo.
Veľké srdce.
To mu bolo málo.
Veľké ego neverilo.
Veľké ego hľadalo
chyby len na druhej strane.
Veľké ego chcelo,
že sa to tak stane.
Srdce na dlani bralo ako zbraň,
ego vytasilo ostrý nôž naň,
lebo ego iba útok čaká,
aby mohlo potom plakať.
Aby mohlo v bolesti sa kúpať.
Áno, láska moja, bola som hlúpa.
Sklamala som tvoju vieru,
bola som veľmi hlúpa, veru.
Čisté city, tvoju nehu
zmrazila som množstvom snehu.
Moje ego nechápalo,
aký vzácny dar to malo.
Až teraz, keď
medzi nás prišiel mráz,
pokorne sa tvojej láske klaniam,
tvojmu srdcu i tvojim dlaniam.
V slzách topím svoje ego,
v slzách topím svoju pýchu.
Tak veľmi chcem byť zase s tebou,
tak veľmi chcem byť s tebou, tu.
Ale tvoje srdce už zatvorilo brány,
vstup doň je pre mňa zakázaný
a mne nič iné neostáva, len samota.
Ostala som s egom sama, žiadna sláva.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár