Blbosti. Bordel. Príliš sa upínam na nepodstatné veci. Na minulosť. A nechcem. Nesmiem. Načo?
Idete preč. Adiós. Rest in recycling.
A viete čo? Keď som si náhodne minule pustila nejaké filmy, v jednom z nich mi dokonca aj Brad potvrdil, že robím dobre (hoci zároveň tu sa naše cesty aj rozchádzajú).
V podstate by toto celé malo byť akýmsi odrazovým mostíkom, aby som sa mohla pohnúť ďalej. Neviem, čo som si to v hlave vytvorila za hlúpu postupnosť, ale chtiac-nechtiac sa toho držím. Takže, hop, nech sa páči, nehodlám stagnovať na jednom mieste naveky, vyrážam vpred a už si len staviam míľnik ako poslednú pamiatku. Odpadový míľnik. Vualá. ´Nech sa tvoja aura vznesie vysoko, až zo svojej horúčovitej energie vzplanie a transformuje sa v nadpozemskú čistotu šmrncnutú poriadnou dávkou pozitivizmu a vľúdnosti.´
***
Totižto, ja som jebnutá, aby ste vedeli. Som neschopná komunikácie, nedokážem vyjadrovať svoje city, pocity, myšlienky, názory (ktoré i tak nemám), a to ani vtedy, keď si to situácia vyslovene žiada alebo si o to prosí. Som ako prázdny, asociálny, mŕtvy chrobák a je mi zo seba nanič.
- Je to s tebou veľmi ťažké.
Nuž... Ja viem. Nikto normálny sa v mojom veku nespráva tak, ako ja. Som ustráchané decko a neubližujem tým iba sebe. Cítim sa ako hlupaňa a je to o to horšie, že si to všetko uvedomujem, no aj tak s tým neviem nič spraviť. Navyše nemôžem očakávať, že bude mať so mnou niekto trpezlivosť a pomôže mi s tým, lebo každý má svoje hranice a tie moje sú zjavne oveľa ďalej. Jo, je to na mne. Dík.
***
Dnes u nás začína jarmok a ja nemám chuť na cukrovú vatu.
***
Je mi trochu ľúto, že leto nevyšlo, ako som pôvodne plánovala. Mimochodom, nenávidím plány. Nedodržiavam ich. Aj sa ich vlastne bojím dodržiavať či pristúpiť na ne. Ale tešia ma niektoré veľké maličkosti, ktoré sa udiali a upravili mi moju krátkozrakú zaslepenosť. Som vďačná a rada, že vyšlo, čo vyšlo, veď viete. Len... No chcela som uskutočniť aj napríklad Tour de slovenské zoo, porovnať ich, pospomínať a pripomenúť si dávne časy, pozdraviť zvieracích kamošov... Avšak aj napriek ich nízkemu počtu v našej malej republike som napokon navštívila iba jednu z nich. Škoda, snáď nabudúce.
Poznámka: Ak ste pred pár dňami náhodou videli v istom McDonalde osobu s dubovým listom vo vlasoch na štýl indiánskeho pierka, s veľkou pravdepodobnosťou som to bola ja. Zabudla som sa scivilizovať.
+ Plánujem výlet do Ba.
***
Zisťujem, že už ani zďaleka netrpím numerofóbiou v takom rozsahu ako kedysi, dokonca mi chýba matika, hoci ju už takmer vôbec neovládam. Badám zlepšenie aj v športovej oblasti, môj cyklistický výkon sa oproti minulému roku zvýšil o 100% (z 0 na 1).
Naproti tomu uvažujem o nezúčastnení sa na druhej polovici kurzu nemčiny, keďže tam z vyššie spomenutých dôvodov pôsobím ako tuleň v tropickom dažďovom pralese. Ale možno si to ešte rozmyslím.
***
Som snehová vločka, mám rada leto a teplo a už len pri pomyslení na chladné počasie mi behá mráz po chrbte. Definitívne ma desí nielen príchod jesene, ale aj toto zistenie.
***
- No a sama by si šla robiť do zahraničia?
hm...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bluepanter
21. 9.sept. 2012 20:29
Si na seba príliš kritická.
2
vločka! a dokonca má rada leto, to je teda úchylka...
vravím si tiež..nie je vec ako vec, ale aj tak je to vec (hlbšia myšlienka sa nenašla)
v Mc som videl iba tú kapibaru
v šiestom ma chytil kŕč, ale nemyslím si to, modrýpanter vraví, že moc sebakritiky, niečo na tom je
takže nešla
vravím si tiež..nie je vec ako vec, ale aj tak je to vec (hlbšia myšlienka sa nenašla)
v Mc som videl iba tú kapibaru
v šiestom ma chytil kŕč, ale nemyslím si to, modrýpanter vraví, že moc sebakritiky, niečo na tom je
takže nešla
3
neviem či si príliš kritická, ale si sebaúprimná a to je dobre
výlet do Ba?
výlet do Ba?
5
@antifunebracka hej, už minule som si to všimla, že sa mi to stalo v pár blogoch, dokonca aj pri avatare (ach)
Napíš svoj komentár