A je mi nanič. Som veľmi precitlivená, náladová, často nahnevaná, podráždená, nevrlá, smutná, myslím na to, na čo by som nemala, spomínam sa to, na čo by som nemala. Každý deň.
A plačem. A plačem. A plačem.
A nikto nič nevie.
A bojím sa... veľa vecí... bojím sa aj toho, že sa mi vracia strach, ktorý som si myslela, že som už prekonala, no čo ak sa to nikdy nestalo, len som to utlačila do úzadia a teraz ma príde zaživa zjesť?!
Ak by som mala charakterizovať svoj život nejakým slovom, asi to bude ten Strach. Alebo Nuda. Ono je to vlastne prepojené.
Cítim, že som na niektoré veci príliš stará, zároveň som príliš pozadu, nič ma nebaví, neviem, čo chcem, nikdy som nevedela, čo chcem, chcem to vedieť a neviem, neviem, čo robiť, ako to zistiť, nie som toho schopná, bojím sa, že ani nikdy nebudem a nemá mi kto pomôcť, nemám to ani komu povedať. Ok, teoreticky aj hej, ale pochybujem, že by sa to od rečí niekam posunulo. A ešte psychológ by mi možno pomohol. Bla bla blaaaaabla.
Mám skvelú rodinu, ale to nestačí.
Hnevá ma sprostá robota, hnevá ma nuda v robote, hnevá ma, že klamem, lebo tá nuda mi tam aj trochu vyhovuje a nemala by, len keby tam zima nebola. A neóny. Hnevajú ma ľudia, že sú to debili, idú mi na nervy, som nasratá, že šéfovci na nás serú a zrejme ani tento rok nedostaneme, čo by sme mali a robíme im otrokov a už ma začína srať aj kolegyňa, lebo najprv všetko óká, pohodička, tu máš, daj si mandarínku moja, banánik a hen, potom zo mňa robí piču a myslí si, že som tiež blondína a neviem o tom. Pohár pretiekol, mesiace som to ignorovala, veď o nič nešlo, vychádzali sme spolu dobre, ale čo je veľa, to je veľa a do tejto nálady sa mi nemala pliesť. Opakovaná lož sa nestáva pravdou, iba je odrazu očividné, že si z teba robia dobrý deň, hoci sa ti budú sťažovať, ako im je stráášne nahovno, a že keď slnko nesvieti, určite je noc. Asi som podráždila hada – alebo skôr ružového plameniaka, keďže ona je ako inak zaťažená na hentú farbu – lebo dnes som si v práci hneď z príchodu našla agresívny odkažtek, že sa do nej nemám starať. A to som len poukázala na jej nelogické správanie. Čo na tom, že sa to dotýka aj mňa, poďme sa naďalej smiať na cudzí účet a všetci budú spokojní a šťastní. Aleluja.
Ach, ci bože, iba čo som sa viac nasrala zas. Idem si opätovne prečítať ten odkaz, potom si ho zarámujem a vo chvíľach ako je táto si ho budem čítať dookola a hystericky sa smiať na tej pridrbanosti.
Blablaaaaablablablaaablb.
Dúfam, že sú to len hormóny.
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
2
Ale Vločka... Neskúšaš zmeniť prácu? Možno by Ťa to priviedlo do iného prostredia i na iné myšlienky. Nad zahraničím si neuvažovala, napr.? Však angličtina by Ti nemala robiť problém a z nemčiny tiež niečo vieš, hm? Akože, nikto na Teba nikde nečaká, ale tým pádom to je potom jedno, môžeš vyskúšať všetko .
3
4
@snehovavlocka Retarda si predstavujem inak, neviem teda..; (možno to nie je Tvoj žáner, ale kým som to nespoznala, tiež som hip-hopu neholdovala .)
Napíš svoj komentár
a neplac uz, potom furt snezi a ja to musim odhrnat