Výlev zmrznutý (skrát. výzmrz, sn. *** *****, druh z rodu snehovce)

Strata energie, času a peňazí...

Posledné dni sa niesli v znamení priznaní a odhalení právd. Niektoré z nich boli všeobecne známe, len sa o nich nehovorilo nahlas, iné vyšli na povrch iba preto, že situácia je vážna a za iných okolností by ostali zmietnuté pod kobercom vlastníkov. Život je totiž len jeden a niekedy si človek povie, že proste tudy cesta nevede. Len ako sa táto odvaha rozvrátiť zabehané koľaje skončí, nevieme, to ukáže čas.

Slovo dalo slovo, a ako to už zvykne byť, keď sa bilancuje, neostane len pri jednom. Môže sa stať, že príde mráz aj na psa, ktorý ako primrznutý mlčí, a nebol by v tom pes zakopaný, ak by sa nepotvrdilo pravidlo, že kto mlčí, ten svedčí. Bohužiaľ to ale znamená, že moje toľkokrát v hlave formulované vysvetlenia a obhajoby vlastného zlyhania i hlúposti ostali ticho skryté v mojej mysli. Nuž čo, možno nabudúce. Dôležité je, že to hlavné je vonku a prijaté nad moje očakávania. Áno, je mi ľúto, že som sklamala. Áno, opäť. Áno, a nielen ich, ale hlavne seba. Ďakujem si za podkopané sebavedomie a pocit totálnej neschopnosti. Neistota zo mňa sála na sto metrov, strach vo mne často aktivuje zajačie úmysly. Veď keď už, tak poriadne, nie? Makala som na tom predsa nejeden rok. Bravó, Vločka, si super.

Nie, ja sa teraz neľutujem. Ja len predostieram fakty, niektoré. Viete, čo by som chcela? Stabilitu. (-kto by ju nechcel-) Mať aspoň niečo do budúcnosti isté, aspoň seba, zaistiť si dobrú náladu na dlhšie ako na pár dní. Aby to nedopadlo ako minule, keď som sa z ničoho nič dostala do eufórie, ktorá ako prišla, tak aj odišla – ešteže bola intenzívna. Počas nej mi bolo skveloskvele a bola som schopná všeličoho. Trebárs aj ísť, ak by sa na to niekto so mnou podujal, hľadať do lesa jahody, a nájsť ich čoby jedine takým spôsobom, že by sme sa v Tescu pri regáli tvárili, že sme stromy. Bolo by to super. Chcem častejšie cítiť také gigantické množstvo nahromadenej energie. Chcem nelenieť a nebyť pasívna. Len ešte neviem, ako to urobiť.

Zatiaľ si prinajmenšom mienim zmeniť režim dňa. Lebo síce sa mi perfektne cvičí a nadšene skáče po izbe okolo pol druhej – druhej ráno (najlepšie z celého dňa), ibaže týmto štýlom nebudem mať šancu udržať si výzor potenciálnej 12+ pedobearovej obete ďalších desať rokov. Takže si prosím kopanec do zadku, ak tu po polnoci budem bez vážneho dôvodu svietiť. Ďakujem.

Asi vám tieto riadky nedali nič do života, tak teda bežte pekne žiť ten svoj. ŽIŤ. Ja idem teraz riešiť dilemu, či sa uchádzať o primitívnu prácu, ktorú i tak neviem, či by som zvládla, alebo si podať žiadosť do Tesca, nech mám prehľad o jahodách, alebo sa zapísať na kurz nemčiny. Inak, mám sa momentálne celkom dobre a je mi teplo. A pozdravujem všetkých, ktorým sa dnes začal letný semester a prajem im veľa síl a chuti do učenia!

****
(p)oľutovaniahodný bonus: Približne takto vyzerám pri cvičení.
 

 Blog

5 0 1 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu