Dnes som si sadol za klavír. Prachom posiaty nástroj...... nerozprával nejaký ten mesiac. Nik mu to nedovolil. Už párkrát som podišiel k nemu, rozprestrel prsty ponad biele kúsky hudobnej oblohy, no vycúval som. Avšak dnes to bolo iné. Mal som ostrejší sluch, i tak sa ruky triasli. zavrel som oči a stlačil kúsok oblaku , vytlačil z neho kvapku hudby.
Prerazila zhnité steny. ostrí tón precestoval ušné spoje, ku koncu sa kmitajúc poklonil ( grand finale ) a v sekunde bol opäť preč. Prvý krát je najkrajší , však ?
Koľkokrát môžte povedať že ste videli niečo ozaj veľkolepé ? Krásne v tej jedinečnosti ktorú nič nepoškvrní. Moci ktorá stlmí všetko nepodstatné , vnímaš len kus času, okamihom svet .
Vždy ma fascinovali ženy. V ich nekonečnej kráse a komplexnosti ktorá sa nedá rozlúštiť , nesmie sa . Každý kus jedinečnosti ktorý prezentujú, každé slovo ktoré opustí ich ústa. Vše.
Milujem študovať ich vôňu ktorá sa zakráda na krku. Niečo tak jedinečné a čisté neexistuje. Musí to byť ilúzia.
Každé ráno je nesmierne dôležité. Ak sa sám od seba zobudím a izba vonia nami. stále len nami. Nie vždy inou , len tou jednou jedinou ktorá tam patrí. Dve nahé telá , jedno spí. Dokázal by som ju pozorovať celý deň, tú neznámu ženu bez mena.
Milujem na vás že sa hanbíte vravieť priamo , že sa červenáte ak spravím niečo šialené a nečakané, to spontánne čo v každom vzťahu treba. Že ste každá iná a ja mám tu česť zistiť kto ste. Že máme svoje zvyky . Či už ťa chránim pred zlý svetom , robíš mi vždy piatky večer keď prídeš domov niečo dobré jesť alebo si ožratý o 4 ráno povieme že sa milujeme .
A príde deň, keď to tá jedna bude vidieť rovnako. Bude fascinovaná mnou a jej sľúbim čokoľvek.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.