Kde bolo tam bolo,za horami za dolami,žil jeden smutný zombík Paťo. Bol smutný,pretože sa s ním nikto zo zombíkov nechcel kamarátiť. Bol úplne sám a nikto ho nemal rád. Pretože on nerád žral ľudí. Radšej čokoľvek iné, napríklad zeleninu a ovocie. Ostatní zombíci sa ho báli. Preto býval sám.

Raz keď bol natrhať maliny stretol 1 ružové prasiatko. To prasiatko sa volalo Kleofonda. Keď ho zbadalo,straštne-prestraštne sa ho zľaklo.
"Prasiatko,neboj sa ma" povedal Paťo.
"Uaaaaa!Uaaaaaaa!Uaaaaaa!" zakličalo prasiatko a utekalo kade-ľahšie.
"Prasiatko neboj sa ma! Ja nežeriem ani ľudí a ani zvieraťká!"
"Ako mám vedieť že neklameš?" preverovalo si prasiatko.
"Prečo by som ti mal klamať?" spýtal sa Paťo.
"Tak dobre.. " a Kleofonda prišla ku Paťovi. Začali sa rozprávať a rozprávali sa a rozprávali až kým neprišla Kleofondina mama.

"Preboha,Kleofonda!! Veď to je zombík!"zdesila sa mama prasiatková.
"Mamiiii veď on je dobrý. On nikoho neje. Neboj sa ho."

A tak sa mama prasiatková zombíka nebála a žili štastne,až kým nepomreli a kým sa neozwali zombíkove zombičie sklony.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár