Nostaldží

ASI. Asi to chýba.

Ona sloboda. Prvé stretko. Kino. Čaj. Objatie.


Bratislavské noci s miestnymi autičkami, s miestnou birdzáckou mládežou, stretká, čo som spáchala, ľudia, ktorých som spoznala. A ktorých si nepamätám, a najskôr aj oni zabudli, že som.

Cesty vlakom. Sem a tam a tam a sem a podrazy od kamarátov, a tlačenie felície hore kopcom po ľade v Bystrici a hnev a strach a discobar v nočnej Viedni.

Chýbajú mi poníky z Bratislavy. Aj tá stará parta z ranča, a kde sú?


Veci sa zmenili. Asi sme len dospeli.

Pokutu v mhd. Nitru. Všetko. čo som žila. Nie, nebolo toho málo, aj keď si často vravím, že ten môj (študentský) život za moc nestál.


No jo. Teraz je zo mňa pani, z birdzu miesto pre socky, stratili sa ideály, nádeje, sny, ráno choď do práce, a večer sa z nej vráť, nakŕm psa a choď spať. Ja chcem ale ísť nocou, robiť zlé veci a niečo si vypiť a veľa sa smiať.


Teraz je tu len on. V džípe nad mestom.


Bláboly, ktoré tu píšem, a ktoré už dávno nikoho nezaujímajú. Kde sú naše kvietky, hviezdy, hviezdičky, či megahviezdy? Kde ste všetci, haló?

Toľko mien, nie mien, vašich poondiatych birdzáckych nickov mám v hlave. Kde ste, čo robíte, ako sa máte? Prečo sa už nikdy, nikdy nestretneme?

Inu nič to, milý birdz. Dostala som od teba omnoho viac, než som čakala, keď som sa vtedy, neskutočne dávno, registrovala.


Tento blog, len tak pre spomienku píšem, skôr sama pre seba. Aby som nezabudla. Koľko toho bolo a aké to bolo fajn. Žite v mieri.

Howk

 Blog

0 0 1 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu