Prvá prednáška, ako klasicky v pondelok - jazz. Ja vlastne ani neviem, čo sa tam púšťalo dnes. Kurt Elling, toho som bohužiaľ nestihla, lebo som meškala, ale nevadí, koniec koncov, bola som mu na koncerte, musí mi stačiť. Zvyšok si nepamätám. Ale pozriem do zápiskov. Bobby McFerrin, Frank Sinatra, Tony Bennett.... Z vokalízy Eddie Jefferson, John Hendricks.... No dnes sa asi púšťali celkom fajn veci, škoda, že som nevnímala.
Druhá prednáška, potom som šla na obed. Nemali skoro nič, tak som šla pozrieť na trhy, či ešte majú kapsu, čo si chcem kúpiť, majú, a už viem aj cenu. A je dosť vysoká, napriek geniálnosti tej kapsy si ju asi nekúpim. V stánku s kožou už nemali tú peňaženku, čo sa mi tak strašne páčila. Sakra, a bola celkom lacná. Tak ani z toho nič. Aj tak bude lepšie, ak si žiadny darček na Vianoce nekúpim, aspoň ušetrím.
Cestou späť do menzy som sa zastavila pri troch dlhovlasých chalanoch, čo hrali stredovekú hudbu na ulici. Jeden na gajdy, druhý na gitaru a tretí bongo. Ten bongista bol strašne nízky, a keď tak rozmýšľam, pripomínal mi kamaráta z domova, Mustanga, asi preto ma tak zaujal. Z pódia som počula, že vokalisti sa chystajú, tak som sa presunula. Moderný gospel tomu hovorili, a neboli zlí, to vôbec nie, ale nejak extrémne ma nezaujali, nefascinovali, proste som šla späť do menzy. Jedla už mali viac, aj zemiakovú kašu mali, ale dávali ju len k krkovičke. Dala som si kura na grile so zemiakmi. Veľmi zlá voľba. Už nikdy, naozaj nikdy si nedám v menze zemiaky. Môj, ináč veľmi odolný žalúdok, s nimi nesúhlasí. Nedivím sa mu, tie zemiaky sa nedajú opísať inak ako kentus.
A teraz pôjdem na punč. Nikdy som punč nemala, ale dám si ho. A večer, kto vie, čo bude večer. Už nech je hlavne sobota. To sa hodím milému do náručia, po troch týždňoch, stretnem sa s milion birdzákmi, a bude dobre.Teraz ma nič nebaví, na nič nemám chuť, všetci mi lezú na nervy, všetci sa pýtajú tie isté károviny do kola.....
študujem teóriu umení. Neviem, čo zo mňa bude. Mohol by byť zo mňa napr umelecký kritik, alebo pracovník v dákej galérii. Nie, neviem kam pôjdeme na stretku, nechajte sa prekvapiť. Netuším koľko nás bude.....
V rámci klasických dní mám šialenú trpezlivosť a dokážem opakovať osobne každému to isté.... Ale teraz sú proste dni, že mám toho dosť. Moje nervy zľahka povoľujú, a ja chcem, nech to už zmizne. Dáva mi zabrať, mať takéto nálady a stále sa na niekoho štvať, nie som človek - agresor, nezvládam sa hnevať, chcem byť zas v pohode. Tak nech už toto divné obdobie pominie, prosím....
K záveru, nedávajte si zemiaky v menze, a nestrácajte čas počúvaním hudby, ktorá za to nestojí, a hlavne.... Buďte v pohode
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bizbilio
5. 12.decembra 2011 21:08
ten riadok s otázkami
Napíš svoj komentár