Bola som nová. Poznala som partu šialených ľudí, čo každú chvíľu opúšťali krčmu, keď šli na špeka. Vlastne sme všetci boli noví. Nepoznali sme sa a to nám dávalo voľnosť. Nový svet, stovky kilometrov od domova. A čo je vlastne domov.... Nie, neodišla som z domova, odišla som zo sveta, do ktorého som nepatrila, do úplne iného, cudzieho. Či doňho zapadnem som vtedy ešte nevedela.

Sedeli sme v krčme. Parta sa zrazu rozhodla, že by to chcelo nejaké rozptýlenie. Neďaleko bol podnik, a v ňom nejaká discopárty. Vstup bol zadarmo, tak sme si povedali prečo nie. My sme však neboli žiadne discotypy, ale seriózni prváci. Po nejakom čase sa zjavil striptér. Nejaká mladá slečna sa lúčila so slobodou. vôbec si to neužívala. Tvárila sa zdesene, a ten striptér, no robil to len z povinnosti, žiadne nadšenie zo svojej "práce". Svoju pozornosť však nevenoval len mladej neveste, ale aj okolostojacim dámam, ktoré naňho každú chvíľu hulákali a tlieskali mu. Ja som sedela v rohu baru a spokojne som sa dívala. Nebol na zahodenie, ten striptér. Ba práve naopak, mnohé z neho nemohli spustiť oči.... Skončil svoj hriešny tanec a zmizol za dverami.... Nevesta si vydýchla.

Sedeli sme tak v bare hodinku, všetko sa ukľudnilo, pili sme pivo, a všetko, čo kto vytiahol z tašky. Bar bol plný, ale pri mne sa uvoľnilo jedno miesto. Skoro hneď nato sa ma niekto spýtal, či je tam voľné. Jasné, odvetila som bez toho, aby som sa obzrela. A bol to on. Striptér, akurát, že teraz mal na sebe elegantnú košeľu, mal uhladené vlasy a vyzeral ešte lepšie ako predtým. Usadil sa vedľa mňa a zadíval sa na mňa hlbokými modrými očami s otázkou, čo pijem. Objednal sebe i mne a stíchol. Začala som sa baviť opäť s partou, ale jeho som nenápadne sledovala. Zrazu sa ma potichu spýtal, či nechcem vypadnúť z toho pajzlu. Bez toho aby som mu odpovedala, som zakričala na partu, že odchádzam a nech sa bavia. Mala som už čo to vypité. Vyšli sme von, predstavili sme sa a potom ma vzal do zvláštneho podniku. Bolo to miesto plné tajomna, hrala tam stará rocková hudba a my sme sa v prítmí pri sviečke potichu rozprávali a pili sme portské. Bolo sladké a pritom trpké. Portské som pila vždy so svojím priateľom....

Tento človek, ktorý tu so mnou sedel, mi prenikal čoraz viac pod kožu a ja som po ňom stále viac a viac túžila. Vzrastala vo mne vášeň, ako nikdy predtým. Nie, nepoviem mu o tom, že kdesi doma ma čaká priateľ. Mal to byť náš večer. Môj a Denisov. Vybral si mňa. A so mnou mal stráviť večer, aj noc.

Nebol z nášho mesta, ale pozval ma k nemu do hotela. Bol to najluxusnejší hotel v meste a my sme prežili noc, vášnivú a nekonečnú, noc o ktorej by sa mi nikdy ani len nesnívalo. Bol to najúžasnejší zážitok v mojom živote. Ráno som sa potichu vytratila, kým ešte spal. Vedela som, že už nikdy ho neuvidím. A tak to bolo správne. Nechala som mu krátky odkaz na stolíku a potichu som za sebou zavrela dvere....

O pár týždňov na to som sa rozišla s priateľom. Viem, že som mu veľmi ublížila. Nechcela som, aby trpel, veľmi ma miloval, ale spomienka na tú noc bola silnejšia ako moja láska k priateľovi, ktorá už aj tak dlhší čas pomaly vyprchala.... Na Denisa mi však ostali dve ďalšie spomienky, ktoré som nečakala. Tá prvá je krásna, nový život, ktorý nosím pod srdcom. Ak to bude chlapec, bude sa volať po otcovi, Denis, aby som nikdy nezabudla. A tá druhá spomienka.... Tri desivé písmenká, HIV.



(fikcia)

 Blog
Komentuj
 fotka
d2s  30. 9. 2011 21:57
sorry, len prvú vetu a posledný odsek som čítal, prajem veľa šťastia v živote
 fotka
vefi89  30. 9. 2011 22:14
aj ten nový život teoreticky môže byť HIV mnoooo, veľká vďaka pane striptére
 fotka
soraya  30. 9. 2011 22:18
@vefi89 môže, ale v tom príbehu som ja strašne sprostá a ešte k tomu aj naivná
 fotka
vefi89  1. 10. 2011 20:44
takže predsa to neni fiction?
 fotka
soraya  2. 10. 2011 11:50
@vefi89 jasné, že je, ale ja postavy v príbehoch musia mať nejaký charakter, nie?
 fotka
hovado  24. 10. 2011 14:42
je čas si nájsť striptéra...

prajem ti nejakého...



fact or fiction
Napíš svoj komentár