One miserable life. II be free, be cool, sell drugs.

Fotra si v podstate nepamätám, odišiel, keď mojim snom bolo byť smetiarom/policajtom/vojakom/pilotom. Viem, že bol vysoký, svalnatý a mal dlhšie vlasy a niekoľkodňové udržiavané strnisko. Čiernou ovcou sa stal potom, čo nedokončil vysokú školu. To celá rodina nemohla so svojimi Mgr. Ing. Phd vecami pred menom a za menom prehryznúť. Rovnako, ako aj u mňa... ale myslím, že zlyhali práve oni, keď do nás, ako najmladších vkladali až priveľké nádeje. Ja som sa o výšku ani nepokúšal, úprimne, som rád, že mám maturitu. Nie, nebol som nejaký preposratý zauhrený pubertiak snažiaci sa o svoju revoltu, alebo možno aj bol, ale na strednej škole som dospel k presvedčeniu, že 20 rokov študovania za mizerných 20 tisíc mesačne vôbec, ale vôbec nie je fair deal. Fair deal je 300 korún za gram a 70% zisk. Ono, ja a mama sme žili z jej mizerného desaťtisícového platu a ja som sa rozhodol, že nebudem mať svojich 15 tisíc mesačne, hypotéku, manželku a dve deti.

Ako som sa dostal k biznisu? Ľahko. V tretiom ročníku na strednej som dovŕšil magický vek, ktorý mi umožňoval zadovážiť si vodičské oprávnenie typu B . v januári som sa bol v jeden piatkový studený večer voziť na mojej podedenej škodovke stovke. S najlepším kamarátom(volajme ho Hugo) sme dospeli k záveru, že mať vodičák je kokotina, lebo sa nedá ožrať. Čoby né. Stačí použiť len iný druh omamných látok na ktoré sú dopravní policajti prikrátky. Zohnal som kamaráta(volajme ho jožo), ktorý bol práve u frajerky na byte, že chceme to a to . On že v pohode, že sa poskladáme, ale bude treba ísť pre TO. Zobrali sme ešte jedného chalana, ktorý to vlastne celé vybavoval, nakopli sme karamela(š100 v bledohnedej farbe). O pol hodinu sme stáli na parkovisku a čakali na výsledok snaženia chalana na ktorého meno si neviem ani za nič spomenúť.

Dali sme dokopy nejakých upotených 200korún, všetci sme čakali pičovinu z ktorej sa akurát kurvia pľúca, bolí hlava a je jej málo. Primrznutý na parkovisku som začínal ľutovať, že som sa drbal 25km s neistým výsledkom... chalan sa nakoniec ukázal, sadol do auta a dal mi do dlaňe sáčok s makakom, otvorím a zomriem. Tak voňavý makak som ešte v živote nevidel. Krásna tvrdá šištička sa na mňa usmievala z dlane. No nič. Podám skúsenejšiemu jožovi, nech ubalí(od vtedy zásadne len jointy), ubalil, ešte aj zostalo. Odpálime, kopalo to jak 220V. Postupne podávame, skončíme a čakáme. Ja štartujem a cítim, že je zle, že ja vôbec neviem ako sa dostanem domov a už vôbec neviem ako sa dostanem domov autom. Než sme vyšli z parkoviska úkrutne mi zašlapalo. Motor si tíško vrndžal a ja som si pripadal akoby som hral nejaký simulátor škody 100. kvalty mi krásne prechádzali, nohu som držal na pol plynu a vychutnával.

Úprimne, žiadne nové auto neposkytuje taký zážitok z jazdy ako škoda100(prípadne niečo iné staré), žiadne preposilované bmw/mercedes/vw s desiatimi stabilizačnými systémami sa nevyrovná starej škode 100. samozrejme, teraz mám iné auto, ale keď si chcem užiť nejaké chvíle sám pre seba, tak sa nafajčím a idem sa voziť na karamele.

Po pár minútach došlo osadenstvo auta na skutočnosť, že ja som absolútne nespôsobilý šoférovať, ale ja som vedel, že mi to ide ako nikdy. Krásne som sa 70tkou plížil po ceste, vnímal som len seba a auto. Paráda.

Rozvozil som kamarátov, prišiel som ešte kvalitne spečený domov, lahol a začal premýšlať. Nie, že by som nikdy nebol nafajčený, ale toto bolo extra, mega extra. Ako správny syn svojho otca som hneď uvidel peniaze...

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu