Velmi som nevedel že o čom by som napísal,ale včera večer za tmy,keď som sedel na terase a učil sa fyziku som sa tak trochu zamyslel nad tým, čo som počul v správach o tej búrke v Barme, teda v Mjanmmarsku.
Prišlo mi toho veľmi lúto,že zo dňa na deň ,alebo v priebehu pár hodín zahyunlo pár tisícok ľudí a niekoľko desiatok tisíc prišlo o strechu nad hlavou.Myslím že mi tu to vnímame len cez TV a bereme to ako ďaľšiu správu v novinách.Ale v skutočnosti je to fakt hrozné, veď stačí si uvedomiť , že kopa detí ostalo bez rodičov, bez domova, matky ostali bez detí a manželov..Nám čo máme to štastie že máme strechu nad hlavou,svojich blízkych a sme zdraví, plynie z toho ,že si musíme vážiť to čo máme,pretože kedykoľvek to možeme stratiť, a to určite nikto z nás nechce.Malo by nám to pripomínať ,že na svete nie sú veci ktoré sa nás nedotýkajú...
Úvaha
Komentuj
3 komenty k blogu
1
elwinko
8. 5.mája 2008 00:27
Každého sa to dotýka....stačí sa sám seba opýtať ako by sme reagovali v takej situácii..
2
my si to vlastne nevieme predstavit a kazdy sa stazuje na zbytocnosti...ale ludia su uz raz taki, ze vzdy im bude nieco chybat
3
- no ako začat, dobrý článok, no ale najviac mi je ľôto tých detí a matiek, lebo ani pred tým nemali ľahký život a teraz ho už duplom nemajú ľahký .. a myslím si že horšie ako prísť o strechu nad hlavou je prísť o niekoho koho sme mali rady..
Napíš svoj komentár