Vždy ked idem večer spať,
myšlienky sa mi zvyknú rozutekať
myslím na veci,ludí
moja myseľ medzi nimi blúdi

otázkou je prečo..


Má zmysel zas ráno vstať,
prežiť zas ten istý deň,
každodennými útrapami sa predierať
a v noci znovu snívať ten svoj sen?
Keď každý deň je trápenie
ktoré so všetkým mi splýva
a žiaden skutok neprinesie uspokojenie
a jediné čo chcem je snívať..


No predsa svitá nádej,
čo dá silu duši slabej..

Možno láska,priatelstvo alebo cit
všetko od života najvzácnejšie dary
pretože nič by nemalo byť cennejšie,
ako medziľudské vzťahy..


Niekto by vsadil na lásku
iný by ju odsúdil,
tvrdiac že nechce na oči pásku,
každý by to inak posúdil..

Niekto vsadí na priateľstvo
v domnienke že je to správne
no aj jeho úsilie može byť márne..


Možno je to cit,
čo nesie priateľstva a aj lásky znaky
čo vie zložitý a najsilenjší byť
no musí ostať utajený..

A možno sú aj toto slová plané
a časom už len prach na nich ostane..

 Báseň
Komentuj
 fotka
nancy99  23. 4. 2008 19:00
velmi pekne...a konecne s diakritikou
 fotka
zabudnuta  23. 4. 2008 19:12
páči sa mi to...tie protiklady sú najlepšie v básni..skvelé
 fotka
cy3aha  23. 4. 2008 19:51
Super
Napíš svoj komentár