Aj napriek tomu som to pred pár mesiacmi spravila. Ako čistá duša som verila rečiam ako by mi on nikdy neublížil.
Lenže koniec koncov, aj po krátkom vzťahu ma zničil ako nikto.
Náhly plot twist, kedy som nechápala a dodnes neviem, čo sa stalo vo mne spustil stavy, pri ktorých občas rozmýšľam či nepatrím na psychiatriu.
Viem, že porozchodové dni nebývajú vždy pekné, no ja viac už ako týždeň neviem normálne jesť ani spať. Niekedy sa budím skoro ráno a neviem už zaspať, inokedy zas s plačom počas noci vstanem so strašnými úzkosťami a potrebujem si ľahnúť k mame, asi ako keď som mala päť.
Úzkosti sú ešte častým programom počas dňa, občas boli bolesti na hrudi tak silné, že bez základných vedomostí z psychiatrie by som si bola istá, že na mňa ide infarkt.
Samozrejme, že si stále robím program. Za týždeň doma som stihla toho viac ako za celý minulý rok. Snažím sa byť medzi ľuďmi a tak trochu nechápem ako mi tolerujú tento stav, keď nervózna, smutná, úzkostná a vyžadujem ich pozornosť.
Neviem či vôbec niekedy budem mať možnosť kamarátom oplatiť, že pri mne stoja. Hoci sa stále len opakujem a topím v mojich sračkách, oni sú tu pre mňa a pomaly ma z toho ťahajú.
A ja mám vďaka ním aspoň malú vieru, že čoskoro to prejde, začnem poriadne spávať, budem sa tešiť na nové zážitky a časom stretnem niekoho u koho budú prevažovať nie slová, ale skutky.
Na koniec tohto nezmyslu už len dodám, že prestávam veriť na rozumné rozchody, kedy si ľudia priamo povedia, že to nefunguje. Kedy sa neskôr z času na čas vedia ozvať jeden druhému a úprimne si priať všetko dobré.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
riddler
16. 7.júla 2019 17:16
Chápem ťa, ja som sa tiež tak naivne, bezhlavo zaľúbil a teraz sa skoro zobudím a už nemôžem zaspať, a tak sedím na posteli, premýšľam a poplačem si, a večer sa zas neviem ukľudniť, dlhšie mi to trvá kým si môžem ísť konečne pokojne ľahnúť. Niekedy mám pocit, akoby som mal v hrudi obrovský kus ľadu, potom zas požiar.
2
No vieš ono nie je rozumné si orientovať celé svoje štastie do jednej jedinej osoby, potom sa stane to čo sa stalo tebe a ty sa z toho zblázniš! Prečo ši radšej svoje štastie neorientuješ predovšetkým Bohu a nenájdeš si i nejaké koníčky, a partnerské vzťahy brať maximálne len niečo ako bonus ?
4
To, čo cítiš, je normálne. Neexistuje nejaký "správny" spôsob, ako smútiť. Keď si to budeš myslieť, len sa tie výčitky xebe samej zhoršia. Nedávno som čítal štúdiu, podľa ktorej je rozchod 4. najväčšia bolesť, akú môže človek cítiť - po smrti či chorobe blízkeho a pod. Takže si dovoľ cítiť sa napiču, máš na to plné právo
Napíš svoj komentár