Asi som začala mať rada filozofiu

Je niečo po jednej. Hlboká noc. A my ešte stále skajpujeme. Snaží sa ma nakaziť filizofickým myslením a mne už to nevadí. Riešime ideál krásy, jeho vznik a opodstatnenosť. Riešime subjektivitu. Riešime, ktorá lampa by mala byť "najviac lampou" a prečo. Po hodine a pol hovorí: "A práve si pochopila Platóna."

Zbožňujem tie konverzácie. Tri hodiny ubehli bez toho, aby som si to vôbec uvedomila. Občas ma nazve "chrobáčik".

Hádame sa o spoločenských konvenciách a o tom, koľko bodov by dal mojej spoludebatérke, s ktorou ide do Holandska. Dozvedám sa, že na mňa nemá ani zďaleka.

Pomedzi svoje filozofické úvahy len tak mimochodom hovorí: "Zbožňujem na tebe tvoje zmýšľanie. Zbožňujem tvoje veľké oči, krásne líčka, tie úžasné vlasy, máš krásnu vôňu, úžasné stehná a skvelý zadok. " A pokračuje ku Sokratovi.

Núti ma zamýšľať sa and vecami, nad ktorými som sa doposiaľ nepozastavila. Nič nehovorí priamo a predsa viem, že som s ním pohla. Volá nazad a zhúkne ma, pretože som nepočkala, kým mi povie ako ma má rád.

Najmilším hlasom na svete reaguje na zvuk mojej klávesnice: "Ty píšeš nejakému chlapovi zas, však?" Len tak medzikonverzačne sa rozpráva so svojou plyšovou sovičkou Aristotíkom.

Rozčuluje sa, že som mu vzala jeho štvorročný pokoj...






Bodaj by to bolo také jednoducho krásne, ako to pôsobí...

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu